Poslanci Národnej rady odštartujú v utorok 26. mája popoludní poslednú riadnu schôdzu pred tradičnou letnou prestávkou. Na programe 52. schôdze je viac ako 180 bodov, rokovanie je naplánované do 12. júna. Rozsah programu naznačuje, že parlament sa bude snažiť uzavrieť viacero otvorených legislatívnych tém ešte pred letom.
Táto schôdza bude zároveň prvou, na ktorej sa naplno prejavia zmeny rokovacieho poriadku. Poslanci budú mať po novom časovo limitované vystúpenia v rozprave k jednotlivým bodom programu. V praxi pôjde o test, či sa parlament dokáže vyrovnať s vysokým počtom bodov efektívnejšie ako v predchádzajúcich mesiacoch.
Vládne novely zákonov
Úvod schôdze bude patriť najmä návrhom ministerstva vnútra. Poslanci sa budú zaoberať novelou zákona o cestnej premávke či úpravou pravidiel pobytu cudzincov. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) zároveň predloží novelu zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde. V druhom čítaní je aj novela veterinárneho zákona zameraná na obmedzenie neetického množenia psov a mačiek.
Poslanci budú rokovať aj o vládnej novele zákonov z dielne ministerstva zdravotníctva o úhradách liekov a zdravotníckych pomôcok, ktorá má zlepšiť dostupnosť liekov, zvýšiť transparentnosť systému a stabilizovať financovanie verejného zdravotného poistenia. Súčasťou zmien je aj znižovanie administratívnej záťaže a posilnenie kontroly distribúcie liekov.
Na programe je aj novela zákona o omamných látkach, ktorá navrhuje zaradiť nové psychoaktívne látky 2-MMC a 4-BMC medzi kontrolované psychotropné látky. Návrh zákona tak reaguje na európsku smernicu a má zabrániť obchádzaniu pravidiel pri nových syntetických drogách, ktoré sa objavujú na nelegálnom trhu.
Ombudsman upozorňuje na obmedzovanie zdravotnej starostlivosti
Na programe schôdze je tiež mimoriadna správa verejného ochrancu práv o priamych úhradách v zdravotníctve. Ombudsman Róbert Dobrovodský v nej upozorňuje na systémový problém poplatkov vyberaných od pacientov bez jasnej zákonnej opory alebo za služby hradené z verejného zdravotného poistenia. Podľa správy môže takáto prax obmedzovať prístup k zdravotnej starostlivosti a zasahovať do ústavného práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť.
V roku 2025 evidoval verejný ochranca práv viac ako 30 podnetov v tejto oblasti, ďalšie stovky prípadov zaznamenali samosprávne kraje. Pacienti podľa správy opisovali situácie, keď im bola zdravotná starostlivosť odložená alebo neposkytnutá pre odmietnutie úhrady.
Ekonomika a konsolidácia ostávajú pod tlakom
Významnú pozornosť však bude pútať ekonomická agenda. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) predloží poslancom návrh štátneho záverečného účtu za rok 2025 a tiež Výročnú správu o pokroku Slovenskej republiky 2026. Podľa materiálu dosiahli verejné financie minulý rok deficit 6,086 miliardy eur, čo predstavuje 4,45 percenta HDP. Ide síce o lepší výsledok oproti pôvodnému rozpočtovému plánu, deficit však zostáva vysoko nad hranicou troch percent požadovanou európskymi pravidlami.
Vláda preto upravuje aj svoje ďalšie rozpočtové ciele. Po novom chce deficit znížiť na 4,2 percenta HDP v roku 2027 a na 4,1 percenta v roku 2028. Kabinet argumentuje, že pomalšie tempo konsolidácie umožňujú nové pravidlá Európskej únie vzhľadom na nepriaznivé externé prostredie. Vláda si tak vytvára väčší manévrovací priestor, aby sa vyhla príliš tvrdému fiškálnemu brzdeniu ekonomiky. Výročná správa ministerstva financií pritom otvorene počíta s tým, že konsolidácia verejných financií bude pokračovať aj po skončení aktuálneho volebného obdobia.
Aj stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu záverečnému účtu naznačuje, že tlak na konsolidáciu nebude krátkodobý. Verejný dlh Slovenska totiž ku koncu roka 2025 dosiahol takmer 84 miliárd eur, teda viac ako 61 percent HDP. Deficit štátneho rozpočtu vo výške takmer 6,1 miliardy eur bol navyše krytý najmä novým dlhom cez emisiu štátnych dlhopisov.
V hre sú prorastové opatrenia
Po zasadnutí vlády plánovanom na 27. mája môže program parlamentu ešte dodatočne rozšíriť balík prorastových opatrení, o ktorom aktuálne rokuje kabinet Roberta Fica. Premiér avizoval, že vláda chce predložiť návrh zákona alebo viacerých legislatívnych úprav zameraných na podporu podnikateľského prostredia a ekonomického rastu bez negatívneho dosahu na štátny rozpočet či sociálnu situáciu obyvateľov.
Zatiaľ nie je jasné, či pôjde o jeden komplexný návrh alebo sériu samostatných noviel. Úrad vlády už podľa premiéra rozoslal pracovný materiál sociálnym partnerom na pripomienkovanie, pričom v utorok má o návrhoch rokovať tripartita a následne v stredu vláda na výjazdovom zasadnutí. Ak kabinet dospeje k politickej dohode, legislatívny návrh by sa mohol ešte zaradiť do programu aktuálnej schôdze.
Energetika, klíma a priemysel
Energetika bude výraznou témou. Parlament čaká hlasovanie v prvom čítaní o novele zákona o energetickej hospodárnosti budov, ktorá reaguje na novú európsku smernicu o energetickej efektívnosti budov. Európska únia po novom počíta s tým, že od roku 2030 budú nové a významne obnovené budovy dosahovať úroveň nulových emisií. Ide o ďalší krok v klimatickej politike EÚ smerujúcej k uhlíkovej neutralite do roku 2050.
V druhom čítaní je zároveň novela zákona o energetike, ktorá má sprísniť pravidlá pri odberoch energií platné pre domácnosti. Zaujímavé bude sledovať tiež osud novely zákona o Environmentálnom fonde, ktorá je v parlamente už od jesene minulého roka. Návrh totiž vláda prezentuje aj ako nástroj pomoci energeticky náročnému priemyslu, vrátane podnikov ako Slovalco či oceliarne v Košiciach.
Zmeny volebných pravidiel
Politicky citlivou témou budú zmeny v pravidlách volebného procesu. Smer navrhuje nahradiť hlasovanie poštou zo zahraničia hlasovaním na zastupiteľských úradoch. SNS a Hlas už avizovali pozmeňujúce návrhy. V hre sú zároveň ústavné zmeny, ktoré by predĺžili volebné obdobie samospráv na päť rokov. SNS chce rovnaký model zaviesť aj pre parlament.
Na programe sú tri zákony vetované prezidentom Petrom Pellegrinim. Ide o zákon o takzvaných covidových amnestiách a novelu zákona o hazardných hrách. Prezident vetoval aj novelu zákona o potravinách pre sporný legislatívny prílepok týkajúci sa liehu.
Opozícia prichádza s viacerými vlastnými návrhmi. PS a SaS predložili zmeny rokovacieho poriadku a tiež ústavnú novelu, ktorou navrhujú zmierniť dôsledky dlhovej brzdy pre samosprávy. KDH chce umožniť špecialistom pre dospelých ošetrovať aj pacientov od 15 rokov. Hnutie Slovensko navrhuje zmenu podmienok platnosti referenda.