Pri téme transrodových ľudí je vo verejnosti aj medzi lekármi široko presadzovaný názor, že vhodná hormonálna liečba či dokonca chirurgické zmeny smerujúce k želanému pohlaviu dokážu zlepšiť zdravotný a psychický stav takýchto osôb.
Mnohé odborné štúdie a vyjadrenia hovoria o tom, že takzvaná „gender-affirming care (GAC, teda starostlivosť potvrdzujúca rodovú identitu)“ pomáha transrodovým osobám. Starostlivosť potvrdzujúca rodovú identitu pozostáva z komplexných lekárskych a poradenských služieb, ktorých cieľom je pomôcť transrodovým ľuďom zosúladiť ich fyzické telo a sociálne prejavy s ich „vnútorným cítením“.
Medicínske zmeny majú byť odborne posudzované
Americká medicínska asociácia uvádza, že GAC je podľa nej medicínsky potrebná starostlivosť, ktorá zlepšuje fyzické a psychické zdravie transgender ľudí, a tvrdí, že väčšina pacientov uvádza zlepšenie duševného zdravia a nižšiu mieru suicidality po prijatí tejto starostlivosti.
Americká asociácia pediatrov hovorí o nasadzovaní blokátorov puberty alebo hormonálnej liečby u ľudí vo „vývojovo primeranom veku“ a uvádza, že tieto postupy pomáhajú zlepšovať ich duševné zdravie.
Americká spoločnosť endokrinológov (Endocrine Society – najstaršia a najvýznamnejšia odborná organizácia združujúca lekárov v tejto oblasti) podporuje hormonálnu liečbu, no kladie dôraz na odbornú diagnostiku pri problematike transrodových ľudí.
Spoločnosť uvádza, že diagnostiku majú robiť vyškolení odborníci schopní odlíšiť „rodovú dysfóriu“ (gender dysphoria, teda stav, keď sa rodová identita nezhoduje s pohlavím) od podobných stavov, ako je napríklad telesná dysmorfická porucha (psychické ochorenie, pri ktorom človek trpí posadnutosťou svojím vzhľadom). Zároveň majú starostlivo posúdiť psychické a sociálne faktory.
Odborná organizácia uvádza, že medicínske zásahy by sa mali vykonávať u dospelých ľudí s dobre a dlhodobo zdokumentovaným zdravotným stavom, ktorí majú schopnosť prijať plne informované rozhodnutie o nezvratných zmenách.
Americká asociácia plastických chirurgov vo februári 2026 odporučila odložiť chirurgické zákroky pri zmene pohlavia do veku aspoň 19 rokov s odkazom na neistotu dôkazov pri čoraz častejších prípadoch lekárskych zlyhaní.
Žaloby na lekárov v USA narastajú
Nárast súdnych žalôb v USA so žiadosťami o miliónové odškodné za lekárske zlyhania v oblasti zmien pohlavia naznačuje, že lekári pri podobných pacientoch nepracujú s dostatočnou odbornou starostlivosťou. Namiesto toho pri žiadostiach o zmenu pohlavia vykonávajú nedostatočnú diagnostiku a neváhajú okamžite pristupovať k chirurgickým zákrokom.
V Spojených štátoch amerických sa formuje skupina žalôb, v ktorých detranzicionovaní pacienti (osoby, ktoré po tranzícii prešli späť k pôvodnému pohlaviu) tvrdia, že lekári, terapeuti, psychológovia, kliniky alebo nemocnice postupovali príliš rýchlo pri „gender-affirming“ terapii, hormonálnej liečbe alebo chirurgických zákrokoch.
Právna argumentácia žalôb je postavená na nedostatočnej diagnostike, psychologickom vyšetrení a informovanom súhlase, ako aj na zanedbanej koordinácii medzi terapeutom a chirurgom. Obete takejto ľahkovážnej lekárskej praxe hovoria o zdravotnej a psychickej ujme, ktorá im bola spôsobená zmenou ich pohlavia bez dostatočného medicínskeho odôvodnenia. V Amerike dokonca vznikla stránka, ktorá mapuje podobné prebiehajúce súdne prípady.
Najvýznamnejšie súdne prípady obetí zmeny pohlavia
Najvýznamnejšie súdne prípady, ktoré vyhrali obete lekárskej nedbanlivosti, sú žaloby amerických žien Camille Kiefelovej a Fox Varianovej.
Camille Kiefelová je 32-ročná žena, ktorá žalovala terapeutky, ktoré ju presvedčili o potrebe zmeny pohlavia, ako aj chirurga a nemocnicu, ktorí zákrok vykonali, o sumu 3,5 milióna dolárov.
Kiefelová podľa žaloby trpela dlhodobými psychickými ťažkosťami. Žaloba výslovne uvádza ADHD, depresiu či úzkosť, liečebnú rezistenciu a prípady suicidálnych myšlienok, ktoré pramenili zo znásilnenia, ktorého obeťou sa stala v detstve.
S témou transrodových ľudí sa Kiefelová stretla na vysokej škole na prednáške ženských štúdií a následne začala veriť, že prijatie inej rodovej identity by mohlo vysvetliť jej psychické problémy.
Odborníčky jej poradili zmenu pohlavia po dvoch rozhovoroch
Žalobkyňa vyhľadala terapeutky Amy Ruffovú a Maru Burmeisterovú, ktoré sa vydávali za odborníčky na duševné zdravie a ženu „vyšetrovali“ cez Zoom hovory (aplikácia na komunikáciu). Podľa žaloby bolo Kiefelovej odporučené odstránenie prsníkov po dvoch krátkych „vyšetreniach“ – jedno malo trvať približne hodinu, druhé 40 minút.
V žalobe Kiefelová tvrdila, že terapeutky nezohľadnili jej históriu ADHD, depresie, úzkosti a ďalších ťažkostí, pričom jej napriek tomu odporučili nezvratné chirurgické zmeny, ktoré z nej mali spraviť muža.
Camille Kiefelová na základe odporúčaní podstúpila dvojitú mastektómiu, teda odstránenie prsníkov. Neskôr však zistila, že operácia jej psychické problémy nevyriešila, a o necelé dva roky podstúpila detranzíciu.
Žalobkyňa tvrdí, že žaloba voči terapeutkám má „zabrániť tomu, aby sa to, čo sa stalo jej, stalo aj iným zraniteľným dievčatám a ženám“, a požadovala odškodné vo výške 3,5 milióna dolárov. Krátko pred plánovaným súdnym procesom však Kiefelová dosiahla dôvernú dohodu o urovnaní, na ktorej základe mala byť odškodnená. Spoločnosť Brave Space, ktorá zamestnávala jednu zo žalovaných terapeutiek, zostala po medializácii prípadu zatvorená.
Lekárka nemala pred operáciou potrebné potvrdenia
Kiefelová podala samostatnú žalobu aj na chirurga a nemocnicu (Oregon Cosmetic and Reconstructive Clinic a doktorku Tinu Jenqovú), kde zákrok prebehol, a žiada odškodné rovnako vo výške 3,5 milióna dolárov.
Žaloba uvádza, že doktorka Jenqová nezískala pred operáciou psychologické potvrdenie od pravidelných psychoterapeutov Kiefelovej. Záznamy týchto terapeutov pritom podľa žaloby dokumentovali komplexné psychické ťažkosti, ale nediagnostikovali rodovú dysfóriu a nepotvrdzovali psychickú pripravenosť na operáciu. Žalobu bude prejednávať súd v Oregone.
Psychológ mladistvej neodborne odporučil zmenu pohlavia
Druhý významný prípad tohto druhu sa odohral v štáte New York pod označením Fox Varianová vs. Kenneth Einhorn and Simon Chin. Ide o prvý americký prípad detranzicionovanej osoby, v ktorom porota priznala náhradu škody po súdnom procese.
Fox Varianová mala iba 16 rokov, keď podstúpila dvojitú mastektómiu na základe odporúčania psychológa Kennetha Einhorna. Neskôr však rovnako zistila, že chirurgická zmena nevyriešila jej psychické problémy, a rozhodla sa pre detranzíciu.
Žalobkyňa v tomto prípade tvrdila, že psychológ zlyhal pri zistení jej diagnózy, nezohľadnil jej nízky vek a existujúce psychické problémy a rovnako nepostrehol absenciu rodovej dysfórie.
Varianová takisto nedala dostatočný informovaný súhlas, keďže podľa žaloby mala vo veku 14 rokov mala diagnostikovaný autizmus, ADHD, úzkosť, depresiu, sociálnu fóbiu a ďalšie ťažkosti, pričom v tom čase začala liečbu u psychológa.
Psychológ navyše nemal špecifický tréning v oblasti transgender zdravia, no napriek tomu napísal odporúčanie na chirurgický zákrok. Chirurg Simon Chin, ktorý zákrok vykonal, navyše operáciu ani nekonzultoval s psychológom, hoci išlo o neplnoletú osobu.
Porota v súdnom spore priznala Fox Varianovej odškodné vo výške dvoch miliónov dolárov, z toho 1,6 milióna dolárov za bolesť a utrpenie a 400-tisíc dolárov ako náklady na budúcu zdravotnú starostlivosť.
Podobných žalôb pri zmene pohlavia pribúda
Prípad Fox Varianovej je z hľadiska práva významný preto, že porota neposudzovala abstraktnú otázku, či má existovať „gender-affirming care“.
Posudzovala skutočnosť, či psychológ a chirurg dodržali štandard odbornej starostlivosti, či riadne posúdili psychický stav neplnoletého pacienta a či bol súhlas skutočne informovaný. Porota na základe vykonaných dôkazov zistila, že nič z toho dodržané nebolo, a napriek tomu dotlačili pacientku do nezvratných zmien.
Podobných žalôb, kde lekári a terapeuti odporúčajú maloletým osobám alebo osobám s psychickými ťažkosťami chirurgické zákroky bez riadneho vyšetrenia, pribúda a ich dôvody, ako aj výška odškodného, sú totožné.
Obete tvrdia, že terapeut alebo psychológ vydal odporúčací list na zákrok bez dostatočného časového posúdenia, bez záznamov, bez kontaktu s predchádzajúcimi terapeutmi a bez posúdenia stability identity.
Informovaný súhlas bol podľa nich len formálnym dokumentom, nie skutočným vysvetlením rizík, alternatív, neistých výsledkov, dlhodobých dôsledkov, rizika neplodnosti, problémov v sexuálnom živote, pooperačných bolestí, jaziev, neskoršej ľútosti a potreby detranzície.
Chirurgovia sú žalovaní za to, že sa údajne spoliehali na nedostatočný odporúčací list a sami neurobili nezávislé posúdenie kontraindikácií.
V súdnych prípadoch so žalobcami Coleová, Varianová a ďalšími je navyše rozhodujúcim prvkom to, že pacientkami boli maloleté alebo veľmi mladé a rozhodnutie podstúpiť chirurgické zmeny malo nezvratné následky.
Lekár nemá bezbreho vyhovieť pacientovi bez vyšetrení
Prípady Kiefelovej a Varianovej ukázali, že „odborníci“ neváhali odstrániť zdravé prsníky ženám iba na základe ich momentálneho presvedčenia, že sa nachádzajú v tele „niekoho iného“.
Pacient sám môže byť presvedčený, že našiel riešenie, a veriť, že ak sa zmení jeho telo, vylieči sa aj duša.
Úlohou lekára však nie je len potvrdiť túžbu pacienta, ktorý má navyše anamnézu psychických problémov. Úlohou lekára je overiť, či navrhované riešenie skutočne zodpovedá diagnóze, či existujú menej invazívne alternatívy a či pacient rozumie následkom.
Odstránenie prsníkov, hormonálna liečba či iné zásahy môžu mať trvalé následky na telo, sexualitu či psychiku, a preto je absolútne nevyhnutná najvyššia odborná starostlivosť. Ak tá zlyhá, je namieste, aby lekári za svoje chyby platili čo možno najvyššiu finančnú cenu.
Žaloby odhalili aj zaujímavý spoločný menovateľ pri transrodových ľuďoch. Lekári sa pri nich prestali pýtať, overovať, pochybovať, vyšetrovať či porovnávať alternatívy a odmietať zákrok, ak naň neboli dané medicínske dôvody.
Opakovane dochádzalo k situáciám, že pri tomto type pacientov lekári nekriticky a neodborne, no hlavne unáhlene, chceli vyhovieť ich „túžbe“ po zmene pohlavia.
Je namieste pýtať sa, čo stojí za týmto opakovaným zlyhaním lekárov rovnakého druhu pri takom špecifickom zdravotnom probléme. Ani vysúdené milióny už zničené zdravie totiž nevrátia.
V mnohých prípadoch pritom ide o neplnoleté osoby s psychickým problémom, ku ktorým by sa malo pristupovať mimoriadne obozretne.
Ide teda o dobrý úmysel, ktorý iba zatienil odborný dohľad a znalosti, alebo ide o ideologické presvedčenie lekárov, ktoré neváhalo odsunúť bokom všetky varovné znaky o ničení zdravia za cenu urýchleného vyhovenia pri zmene pohlavia?