O ústavnej sťažnosti sťažovateľa rozhodol ústavný súd v senáte zloženom z predsedu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara na neverejnom zasadnutí senátu 20. mája.
Podľa informácie z ústavného súdu je najvyšší súd povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume zhruba 1 500 eur. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti ústavný súd nevyhovel.
Obžaloba
Obžalovaný Bombic bol vo väzbe od apríla 2025. Špecializovaný trestný súd v Pezinku ho v marci tohto roka neprávoplatne odsúdil pre viaceré extrémistické trestné činy. Dňa 7. apríla ho najvyšší súd prepustil z väzby na slobodu.
Súd vtedy rozhodnutím zamietol sťažnosť prokurátora voči rozhodnutiu Špecializovaného trestného súdu zo začiatku marca. Vtedy mu zároveň udelil úhrnný podmienečný trest odňatia slobody na tri roky so skúšobnou lehotou na štyri roky. Aj voči tomu sa však prokurátor Michal Stanislav a Bombic odvolali.
Obžaloba voči Bombicovi sa týka prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd, zločinu rozširovania extrémistického materiálu v súbehu s prečinom prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd, zločinu rozširovania extrémistického materiálu, prečinu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti, pokračovacieho prečinu nebezpečného elektronického obťažovania, pokračovacieho prečinu nebezpečného elektronického obťažovania v súbehu s prečinom prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd.
Týchto skutkov sa podľa obžaloby dopustil zverejňovaním príspevkov na internete prostredníctvom komunikačných platforiem. Bombic od začiatku procesu trval na svojej nevine s tým, že žiadny zo skutkov obžaloby nie je podľa neho trestným činom.
Bombic sa považuje za nevinného
Sudkyňa Eliška Šnajderová sa v odôvodnení vyjadrovala napríklad k propagácii publikácie Protokoly sionských mudrcov zo strany obžalovaného. Bombic podľa súdu opakovane vyzýval svojich sledovateľov na jej čítanie s tým, že tak prekročil hranicu pasívneho rozširovania a stal sa aktívnym rozširovateľom extrémistického materiálu. Sudkyňa doplnila, že obžalovaný materiál využíval na presadzovanie vlastného ideologického presvedčenia.
Súd takisto konštatoval, že konanie Bombica voči poškodenému Michalovi Štromajerovi smerovalo k opakovanému zosmiešňovaniu či dehumanizovaniu. Konanie obžalovaného podľa súdu spôsobilo podstatné zhoršenie kvality života poškodeného, či už opakovanými vyhrážkami útokov, alebo zverejnením jeho adresy bydliska.
Čo sa týka gesta „OK“, podľa súdu má viacero významov, avšak môže nadobudnúť ideologický rozmer. Súd teda dospel k záveru, že Bombic verejne používal symbolické prejavy, ktoré vyjadrovali sympatie k ideológii white power.
Bombic 10. marca pred Špecializovaným trestným súdom vo svojej záverečnej reči uviedol, že nie je hrozbou pre spoločnosť. Rovnako zopakoval, že nie je antisemita. Trestne stíhaný je podľa svojich slov preto, lebo si dovolil kritizovať sionizmus, ktorý považuje za najväčšie svetové zlo.
Zdôraznil, že nikdy nepripustí, že by gesto „OK“ niekedy použil v extrémistickom kontexte. „Gesto som sa naučil pri potápaní v Juhoslávii,“ povedal Bombic. Nesúdia ho podľa jeho slov ani za to, že by šíril extrémistický materiál, ale preto, lebo publikáciu Protokoly sionských mudrcov posudzuje inak.
Na konci svojej záverečnej reči zopakoval, že sa dopustil všetkých skutkov v obžalobe, avšak žiaden z nich nie je podľa neho trestným činom. Preto navrhoval, aby ho súd v plnom rozsahu oslobodil spod obžaloby.
(tasr, lud)