Americký prezident Donald Trump oznámil, že v piatok prijme konečné rozhodnutie o možnej dohode s Iránom, ktorá by predĺžila platné prímerie medzi obomi krajinami a zároveň by umožnila obnovenie lodnej dopravy cez strategický Hormuzský prieliv. Informácie o pripravovanej dohode prichádzajú po mesiacoch konfliktu, ktorý si vyžiadal tisíce obetí a výrazne zasiahol svetovú ekonomiku.
Trump v statuse na sociálnej sieti zdôraznil, že základnou podmienkou dohody je definitívne vzdanie sa iránskych jadrových ambícií.
Zároveň požaduje okamžité otvorenie Hormuzského prielivu pre neobmedzenú lodnú dopravu bez poplatkov a odstránenie mín z tejto kľúčovej námornej trasy. Prezident informoval, že o ďalšom postupe bude rozhodovať počas zasadnutia v situačnej miestnosti Bieleho domu.
Zdroje oboznámené s rokovaniami tvrdia, že pripravované memorandum by predĺžilo prímerie o ďalších 60 dní, počas ktorých by pokračovali rokovania o citlivých otázkach vrátane iránskeho jadrového programu.
Teherán spochybňuje americké tvrdenia
Iránske vedenie reagovalo na Trumpove vyhlásenia skepticky. Hlavný iránsky vyjednávač Mohammad Báker Kálíbáf zdôraznil, že Teherán neverí sľubom ani garanciám a za rozhodujúce považuje iba konkrétne kroky druhej strany.
Vysokopostavený iránsky zdroj agentúre Reuters povedal, že medzi Washingtonom a Teheránom už existuje politické porozumenie, no konečná dohoda ešte nebola uzavretá.
Zároveň odmietol Trumpove tvrdenia o tom, že by Spojené štáty získali kontrolu nad iránskymi zásobami obohateného uránu. Podľa zdroja pripravované memorandum dokonca neobsahuje žiadne ustanovenia týkajúce sa jadrového programu.
Iránska agentúra Fars označila Trumpove vyjadrenia za zmes pravdy a nepravdy a za pokus prezentovať „vymyslené víťazstvo“. Teherán zároveň trvá na zrušení sankcií, stiahnutí amerických síl z regiónu a ukončení izraelskej vojenskej operácie v Libanone.
Hlavný iránsky vyjednávač Mohammad Báker Kálíbáf naznačil, že Teherán nepristúpi na žiadne kroky bez predchádzajúceho konania zo strany Washingtonu. „Nepodnikneme žiadny krok, kým nebude konať druhá strana,“ napísal na sociálnej sieti X. Zároveň zdôraznil, že Irán podľa neho nezískava ústupky prostredníctvom rokovaní, ale vojenskej sily. „Ústupky nezískavame rokovaniami, ale raketami,“ dodal.
Teherán zároveň trvá na tom, aby súčasťou prípadnej dohody bolo aj zastavenie bojov medzi Izraelom a libanonským hnutím Hizballáh, ktoré Irán podporuje. Napätie na izraelsko-libanonskej hranici totiž pretrváva napriek formálne platnému prímeriu.
Konflikt zasiahol ekonomiku aj región
Vojna, ktorú Spojené štáty a Izrael spustili 28. februára, si podľa dostupných údajov vyžiadala tisíce obetí najmä v Iráne a Libanone.
Uzavretie Hormuzského prielivu, cez ktorý pred konfliktom prechádzala približne pätina svetových dodávok ropy a plynu, spôsobilo prudký rast cien energií a negatívne zasiahlo globálnu ekonomiku.
Nádej na dohodu sa okamžite prejavila na finančných trhoch. Ceny ropy v piatok klesli a akciové trhy posilnili.
Do diplomatického úsilia sa zapájajú aj ďalšie krajiny. Pakistan pokračuje v úlohe sprostredkovateľa rokovaní a Kazachstan signalizoval ochotu prevziať iránske zásoby uránu obohateného na úroveň blízku zbrojárskym parametrom, ak sa Washington a Teherán dohodnú na komplexnom riešení.
(reuters, mja)