Rozhodnutie Súdneho dvora (SD) EÚ v prípade problematiky zväzkov párov rovnakého pohlavia rozhodne patrí medzi aktivistické rozhodnutia, ktoré bez prejavenej vôle voličov členských štátov formujú legislatívu krajín spôsobom, o ktorom rozhodlo niekoľko sudcov.
Pri použití výrazu „aktivistické“ rozhodnutie súdu nejde v tomto prípade o zveličenie, ale o konštatovanie tvrdého faktu.
Na predmetnom rozhodnutí Veľkej komory Súdneho dvora EÚ sa totiž podieľali aj sudcovia, ktorí v minulosti pôsobili ako politici presadzujúci agendu uzatvárania manželstiev párov rovnakého pohlavia.
Ďalší sudcovia zase otvorene propagovali zákony v tomto smere či pôsobili v mimovládnom sektore a otvorene sa prikláňali k liberalizmu. V takom prípade môže verejnosť iba veľmi ťažko hovoriť o nezávislom a nestrannom rozhodovaní, ale skôr o presadzovaní agendy cez umelé vytváranie práva pre všetky členské štáty.
Súdny dvor EÚ už pokoril poľské právo
Súdny dvor EÚ rozhodol v prípade poľského homosexuálneho páru Mateusz Trojan a Jakub Cupriak-Trojan v rozsudku vo veci Trojan proti Wojewoda Mazowiecki o tom, že členský štát EÚ musí uznať manželstvo dvoch občanov Únie rovnakého pohlavia, ak bolo zákonne uzavreté v inom členskom štáte.
Dvaja poľskí občania uzavreli podľa nemeckého práva legálne manželstvo v Berlíne, kde dlhodobo žili. Po návrate do Poľska požiadali o prepis nemeckého sobášneho listu do poľskej matriky.
Úrady ich žiadosť zamietli s odôvodnením, že poľský právny poriadok nepozná manželstvo osôb rovnakého pohlavia. Najvyšší správny súd Poľska následne prerušil konanie a obrátil sa na SD EÚ s prejudiciálnou otázkou.
Na základe rozhodnutia európskeho súdu poľský najvyšší správny súd rozhodol, že prepis zahraničných sobášnych listov osôb rovnakého pohlavia do poľských matrík nie je v rozpore so základnými zásadami právneho poriadku Poľska.
Ťaženie slovenských politikov proti ústave
Aj v Slovenskej republike avizovali snahu uznať manželský zväzok uzavretý v zahraničí poslanec Progresívneho Slovenska (PS) Michal Sabo či bývalý vedúci Kancelárie prezidentky SR Metod Špaček a expert strany SaS na zahraničnú politiku Ivan Novotný.
Hoci politici veľmi dobre vedia, že slovenský právny poriadok uznáva manželstvo iba ako zväzok muža a ženy aj na ústavnej úrovni, rozhodli sa ísť proti najvyššiemu zákonu krajiny.
V prípade Saba tak ide o konanie poslanca v rozpore so slovenskou ústavou. Pripomeňme, že poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečítaní textu sľubu položí pravú ruku na ústavu, povie slovo „sľubujem“ a podá ruku predsedovi Národnej rady. Následne poslanec svojím podpisom potvrdí zloženie sľubu.
Pri snahe uznať homosexuálne manželstvo sa predstavitelia progresívneho spektra odvolávajú práve na rozsudok SD EÚ, podľa ktorého je krajina povinná v rozpore so svojou legislatívou preformátovať vôľu občanov a ústavnú zhodu poslancov tak, aby vyhovela niekoľkým sudcom európskeho súdu.
Európske pravidlá hovoria o prísnej nezaujatosti
Zásadný problém pri danom rozsudku je ten, že v ňom nerozhodovali nestranní a nezaujatí sudcovia tak, ako to vyžadujú SD EÚ a európske pravidlá. Pri výbere sudcov do tejto inštitúcie neexistujú žiadne pravidlá, ako sa má sudca vyberať, a každý členský štát môže postupovať podľa vlastného postupu.
Vybraná osoba však musí byť nezávislá a musí byť kvalifikovaná na zastávanie najvyššej súdnej funkcie v členskom štáte, ktorý ju nominuje, alebo musí byť uznávaným odborníkom na právo EÚ. Kandidátov posudzuje osobitný výbor (výbor 255), aby sa zabezpečilo, že sú vhodní na danú funkciu. Sudcovia sú následne vymenovaní na šesťročné obdobie.
Zmluva o fungovaní EÚ v článku 253 rovnako stanovuje, že sudcovia a generálni advokáti Súdneho dvora sa vyberajú z osôb, „ktoré poskytujú záruku úplnej nezávislosti“ a majú kvalifikáciu požadovanú na najvyššie sudcovské funkcie vo svojich krajinách alebo sú uznávanými právnikmi.
Pred nástupom do funkcie sudcu SD EÚ musí každý sudca zložiť verejnú prísahu, že bude svoje povinnosti vykonávať nestranne a svedomito, a sudcovia nesmú zastávať žiadnu politickú ani administratívnu funkciu.
O úplnej nezávislosti, integrite a nestrannosti hovorí aj Etický kódex členov SD EÚ. Ten určuje, že pri konflikte záujmov platí, že členovia SD EÚ sa majú vyhýbať každej situácii, ktorá by mohla vyvolať skutočný alebo zdanlivý konflikt záujmov. Nemôžu sa zúčastniť na veciach, v ktorých môžu mať záujem alebo v ktorých predtým konali za jednu zo strán.
Napriek rozsiahlym povinnostiam sudcov týkajúcich sa ich nestrannosti či povinnosti vyhýbať sa rozhodovaniu vo veciach, na ktorých môžu mať záujem, boli v prípade rozsudku o uznávaní homosexuálnych manželstiev tieto pravidlá zjavne porušené.
Sudca ako politik, ktorý presadzoval uzákonenie manželstiev homosexuálov
Sudca François Biltgen, ktorý rozhodoval vo veľkej komore, je bývalý dlhoročný politik v Luxemburgu, tajomník parlamentnej skupiny Christian Social Party, poslanec, minister spravodlivosti a zastával aj ďalšie ministerské funkcie.
V politike pôsobil do roku 2013 a v roku 2013 bol zvolený aj za sudcu SD EÚ.
Biltgen ako minister spravodlivosti v roku 2010 presadzoval umožnenie manželstva párom rovnakého pohlavia. Vládna rada 9. júla 2010 prijala návrh zákona o reforme manželstva a adopcie, ktorého cieľom bolo na jednej strane umožniť manželstvá párom rovnakého pohlavia a na druhej strane reformovať legislatívu v oblasti adopcie.
Politik z Luxemburgu a v súčasnosti európsky sudca dokonca v mediálnom rozhovore v roku 2013 tvrdil, že „vždy bol za manželstvá osôb rovnakého pohlavia“ a usiloval sa o ich legislatívne zakotvenie ako politik.
Biltgen teda otvorene hovorí o zaujatosti v prospech homosexuálnych manželstiev a hneď v tom istom roku sa stal aj sudcom európskeho súdu. Pri rozhodovaní o tejto problematike pritom nijako nenamietal svoju očividnú zaujatosť, tak ako mu to ukladajú európske normy.
Sudca, ktorý pôsobil v progresívnej politickej strane
Ďalší sudca Eugene Regan bol v rokoch 2007 až 2011 senátorom za írsku politickú stranu Fine Gael, ktorá sa prezentuje ako „reformné a progresívne hnutie“. Strana medzi svoje úspechy zaraďuje zavedenie „rovnoprávnosti v manželstve“, teda zavedenie manželstva párov rovnakého pohlavia. Strana už v roku 2004 predstavila politiku civilného partnerstva pre páry rovnakého aj opačného pohlavia.
Írska mimovládka GLEN, bojujúca za práva LGBTI komunity a vedená ako lobistická organizácia, uvádza práve rok 2007, keď lobovala u všetkých politických strán za presadenie legislatívy manželstiev rovnakého pohlavia. Strana Fine Gael bola súčasťou širšieho politického posunu k progresívnemu smerovaniu, na ktorom výrazne pracovali mimovládne organizácie ako GLEN.
Ani v prípade sudcu Regana verejnosť nevidela nijaké opatrenia na to, aby pôsobenie bývalého politika z progresívnej strany, ktorá pretláčala takéto zväzky, nevyvolávalo oprávnené otázky o jeho zaujatosti práve v prospech pretláčania danej legislatívy cez rozhodnutia SD EÚ.
Sudcovia presadzujúci liberálne vnímanie práva
Sudca Siniša Rodin, rovnako podieľajúci sa na rozsudku SD EÚ vo veci povinného uznávania homosexuálnych zväzkov, je pôvodom z Chorvátska.
Rodin sa v Chorvátsku podieľal ako vedúci pracovnej skupiny na vôbec prvom zákone s názvom Gender Equality Act (zákon o rovnoprávnosti pohlaví). Zákon hovorí o zlepšovaní postavenia žien, rovnakých možnostiach v zamestnaní a politickom živote a o odstraňovaní „rodových stereotypov“ alebo o zákaze diskriminácie sexuálnych menšín.
Pri sudcovi Rodinovi na SD EÚ pôsobí ako stážistka Nika Bačićová Selanecová, ktorá zároveň vystupuje v projekte eClinic. Tento projekt sa sám nazýva „úspešná lobistická akcia“. Medzi publikácie Selanecovej patria diela ako „Kto je ‚manžel/ka‘ podľa smernice o právach občanov? Perspektíva vzájomného uznávania manželstiev osôb rovnakého pohlavia v EÚ“.
Predseda Veľkej komory SD EÚ Koen Lenaerts v prednáške s názvom „Upholding European Values: Democracy, Solidarity, and the Rule of Law (Udržiavanie európskych hodnôt: Demokracia, Solidarita a Právny štát - pozn. red.)“ zase píše, že Európska únia je založená na „liberálnych hodnotách“ článku 2 Zmluvy o EÚ. Zároveň liberalizmus stavia do protikladu k „iliberálnym režimom“ a Úniu opisuje ako humanistický projekt chrániaci ľudskú dôstojnosť a autonómiu.
Samotná zmluva v článku 2 uvádza, že Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, no nie je v ňom žiadna zmienka o liberálnych hodnotách.
Sudca Lenaerts tento text z hľadiska vlastného presvedčenia vníma ako „liberálne hodnoty“. Na mieste je potom otázka, ako sa takýto sudca postaví ku „konzervatívnym hodnotám“, ak sa tieto dva ideologické svety stretnú. Rozhodne nemožno hovoriť o zdaní nezaujatého prístupu pri rozhodovaní.
Sudca a podpredseda komory Thomas von Danwitz je členom neziskovky Institut für Europäische Politik (IEP), ktorá má vlastný Gender Equality Plan stanovujúci stratégiu rodovej rovnosti do roku 2025 a obsahuje „záväzky v oblasti gender mainstreamingu, inklúzie, rodovo citlivého jazyka, rodovej vyváženosti na podujatiach a integrácie rodovej dimenzie do výskumu“.
Slovenský sudca Miroslav Gavalec, podieľajúci sa na rozsudku SD EÚ, bol jedným zo zakladateľov sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu. Združenie bez akýchkoľvek právnych náležitostí, ako je registrácia a podobne, v ktorom pôsobí ako hovorkyňa sudkyňa Pamela Záleská, sa aktívne zapája do politického diania v Slovenskej republike s dôrazom na právne témy.
Združenie malo opakované prepojenia na mimovládny sektor v oblasti právneho štátu a justičnej reformy. V roku 2014 konferenciu Spoločne za efektívnejšie a dôveryhodnejšie súdnictvo organizovali holandské veľvyslanectvo, združenie sudcov Za otvorenú justíciu, Via Iuris a Nadácia otvorenej spoločnosti.
Problémy so zaujatosťou sudcov nikoho netrápili
Minimálne šesť sudcov, ktorí rozhodovali v zásadnom prípade pre celú EÚ, má prepojenie na politickú, liberálnu alebo mimovládnu scénu, ktorá sa zaoberá progresívnym vnímaním sveta a pretláča ho.
Uvedené, samozrejme, neznamená, že títo sudcovia aj rozhodovali zaujato z hľadiska nespochybniteľného právneho záveru, pretože o tom neexistuje žiadne právne záväzné rozhodnutie. Ani nemôže, keďže porušenia noriem nestrannosti zjavne netrápili ani členov veľkej komory.
O celkom zjavnej zaujatosti pritom rozhodne možno hovoriť v prípade bývalých politikov a v súčasnosti sudcov, ktorí v minulosti buď priamo, alebo cez politické strany presadzovali uzákonenie homosexuálnych manželstiev.
Je totiž absolútne vylúčené, aby na základe vyššie uvedeného bolo možné pri týchto osobách hodnoverne tvrdiť, že nemali záujem na výsledku veci. Zásadný problém spočíva v tom, že nezaujatý pozorovateľ nemôže ani náhodou vyvodiť záver o zachovaní zdania nezaujatosti a nestrannosti takýchto sudcov.
Ani iní sudcovia, ktorých odborná práca spočíva v presadzovaní liberálneho pohľadu na právo alebo v podpore progresívnych ideológií prostredníctvom účasti či podpory mimovládnych organizácií, nevyvolávajú zdanie nezaujatosti.
Naopak, vyvolávajú silné zdanie toho, že takíto ľudia budú formovať európske právo v súlade s progresívnou ideológiou a na úkor konzervatívnych hodnôt či národných identít štátov.
Na zachovanie minimálneho etického či odborného štandardu európskych sudcov by bolo vhodné, aby ich minulosť alebo súčasné pôsobenie preverili príslušné orgány a rozhodli, či sudcovia skutočne môžu rozhodovať nezaujato.
Na zvrátenie rozsudku neexistuje právna cesta
Ďalší problém predstavuje skutočnosť, že aj keby sa niekto problémom zaujatosti sudcov v konkrétnom rozsudku vo veci homosexuálnych manželstiev zaoberal, neexistuje vyššia inštancia, ktorá by mohla „opraviť“ rozsudok Veľkej komory Súdneho dvora EÚ.
Existuje možnosť revízie rozsudku podľa Štatútu Súdneho dvora EÚ, no pri tomto mimoriadnom opravnom prostriedku musí byť splnená podmienka objavenia novej skutočnosti.
Politická a iná minulosť sudcov rozhodne nie je novou skutočnosťou, iba faktom, ktorý bol doteraz potichu odsunutý do úzadia a nikto sa ním nezaoberal. Je teda skutočne otázne, či vôbec existuje právna možnosť, ako zvrátiť rozsudok veľkej komory, o ktorom rozhodoval zaujatý sudca. Zrejme nie.
Rozsudok ostáva v platnosti napriek zjavným varovným signálom z minulosti sudcov a štáty musia rešpektovať názor niekoľkých politických alebo iných aktivistov spôsobom, akoby o ňom rozhodli občania všetkých krajín.
Európski sudcovia totiž vykladajú právo podľa vlastného uváženia spôsobom, ktorý vytvára nové záväzné povinnosti pre členské štáty.
Konkrétny rozsudok, pre ktorý teraz chcú aj v podmienkach Slovenskej republiky niektorí poslanci postaviť Ústavu SR na úroveň bezcenného zdrapu papiera, bol vydaný z pera sudcov napojených na mimovládny sektor s progresívnymi agendami alebo rovno na politické snahy uzákoniť homosexuálne manželstvá.
Takto nevyzerá nestranná spravodlivosť rešpektujúca národnú suverenitu, ktorú garantujú zakladajúce zmluvy. Takto vyzerá práca aktivistov ukrytých na pozíciách moci.