Predstavitelia členských krajín zastúpení v Európskej rade a tiež predstavitelia Európskej komisie a europarlamentu začiatkom júna predbežne odsúhlasili sprísnenie migračnej legislatívy. Schválenie nového znenia zákona okrem iného umožní členským krajinám EÚ posielať migrantov, ktorým bolo nariadené opustiť územie Únie, do „návratových stredísk“ v krajinách mimo Európy.
„Dohoda ukazuje, že dávame do poriadku náš európsky dom. Vďaka novým pravidlám máme väčšiu kontrolu nad tým, kto môže prísť do EÚ, kto môže zostať a kto musí odísť,“ uviedol eurokomisár pre vnútorné veci a migráciu Magnus Brunner.
Dohoda nie je zákon
Júnová dohoda, ku ktorej došlo po prerokovaní minuloročného Brunnerovho návrhu, nemá silu prijatého zákona. Spomínaný návrh zákona si ešte vyžaduje schválenie Európskym parlamentom a vládami členských krajín.
Ako s odkazom na Eurostat uvádza portál Politico, od apríla 2023 až do konca roka 2025 počet ľudí s občianstvom nečlenskej krajiny, ktorým bolo prikázané opustiť EÚ, dosiahol mesačne približne 100-tisíc. Napriek tomu skutočne opustila územie Únie len pätina z nich.
Nový zákon má okrem iného uľahčiť opatrenia proti zvyšným 80 percentám. Túto skutočnosť kritizujú viaceré ľudskoprávne zoskupenia, ako aj organizácie, ktoré sa podieľajú na organizovaní nelegálnej migrácie do EÚ.
Tvrdá reemigrácia
Opatrenia zamerané na nelegálnych migrantov, ktorí nedbali na povinnosť opustiť územie EÚ, budú spočívať v domových raziách a v prehliadkach „iných relevantných priestorov“, ktorých cieľom bude fyzicky donútiť takýchto ľudí odísť.
Na účely deportácie vzniknú v Afrike a Ázii zhromažďovacie strediská, pričom s dotknutými krajinami už členské štáty EÚ rokujú. Nateraz sa spomínali Kazachstan, Rwanda, Uzbekistan či Uganda. Na ich okamžitom sprevádzkovaní trvajú Berlín a Paríž.
Problémoví migranti budú môcť byť v prípade schválenia zákona zadržaní až na dva roky s možnosťou predĺženia lehoty až na 30 mesiacov.
To je v porovnaní s 18-mesačnou dobou zadržania podľa súčasného znenia zákona výrazný nárast. Migrantom, ktorí nebudú prihliadať na žiadosť o opustenie EÚ, budú môcť byť znížené sociálne dávky a ďalšie príspevky.
Čo si myslia aktivisti
Aktivisti za ľudské práva a mimovládne organizácie pracujúce so žiadateľmi o azyl v EÚ tvrdia, že niektoré z týchto praktík sa už vyskytujú a v posledných mesiacoch sa zintenzívnili, čo podľa nich poukazuje na nárast deportácií osôb s uznaným statusom utečenca z Nemecka a ďalších štátov do Grécka a ďalších krajín hraničiacich s EÚ.
Tvrdia, že tam v niektorých prípadoch úrady vykonávajú nočné domové prehliadky, aby zadržali ľudí a previezli ich do detenčných centier alebo na letiská na deportáciu, niekedy bez toho, aby im umožnili zhromaždiť si svoje veci.
Minos Mouzourakis, právnik a zástupca gréckej neziskovej organizácie Refugee Support Aegean, varoval, že návrh zákona predstavuje „recept na extrémne škodlivé a extrémne nebezpečné praktiky“ v Európe.
Francúzska poslankyňa Strany zelených Mélissa Camarová povedala: „Legalizácia centier pre návrat mimo Európskej únie, zelená pre zadržiavanie maloletých, domáce návštevy inšpirované praktikami (americkej) ICE: právny arzenál slúžiaci xenofóbnej ideológii je teraz kompletný.“
Koniec jednej éry?
Ľuďom, ktorých úrady vyhodnotia ako bezpečnostnú hrozbu, by po novom mohol hroziť trvalý zákaz vstupu na územie Európskej únie namiesto dnešného maximálne 10-ročného zákazu. Opatrenia sa dotknú migrantov s odopretým právom na azyl, tých, ktorí prekročili povolenú lehotu pobytu alebo nemajú žiadne právo na pobyt.
„Európa roky vysielala ten najhorší možný odkaz: aj keď ste nemali právo zostať, bola vysoká pravdepodobnosť, že sa nič nestane. Toto obdobie sa končí. Ak nemáte právo zostať v Európe, budete musieť odísť,“ uviedol francúzsky poslanec Európskeho parlamentu François-Xavier Bellamy z frakcie Európskych ľudovcov.
Zatiaľ čo zriadenie návratových stredísk mimo starého kontinentu sa očakáva okamžite, väčšina opatrení vyplývajúcich z nového zákona začne podľa všetkého platiť až v priebehu roka.