Európska komisia označila Grécko za krajinu, ktorá „už viac nezažíva nerovnováhy, keďže jeho makroekonomické zraniteľnosti sa v priebehu rokov znížili“. Grécko tak po prvý raz od vypuknutia gréckej dlhovej krízy pred 16 rokmi opúšťa príslušnú monitorovaciu kategóriu.
Komisia oznámila toto rozhodnutie v stredu v tlačovej správe k jarnému balíku európskeho semestra 2026. Informoval o tom portál Hellas Journal.
Okrem Grécka neexistujú nerovnováhy už ani v Holandsku a Švédsku, „keďže ich makroekonomická zraniteľnosť sa v priebehu rokov znížila“.
„Taliansko, Maďarsko a Slovensko naďalej čelia nerovnováham, keďže ich slabé miesta sú naďalej značné,“ konštatuje sa v správe s tým, že „Rumunsko naďalej čelí nadmerným nerovnováham, keďže jeho zraniteľnosť je naďalej závažná“.
Historický míľnik po rokoch kríz
Grécke ministerstvo národného hospodárstva a financií označilo tento krok za historický míľnik. Po desaťročí záchranných programov v rokoch 2010 až 2018, období posilneného dohľadu v rokoch 2018 až 2022, dlhodobom zaradení Grécka do kategórie nadmerných makroekonomických nerovnováh v rokoch 2019 až 2024 a jeho zaradení do kategórie makroekonomických nerovnováh v roku 2025 sa krajina teraz vracia k plnej európskej norme.
Rezort dodal, že význam tohto vývoja je ešte väčší vzhľadom na to, že prichádza v čase, keď sa na 10 členských štátov Európskej únie vzťahuje postup pri nadmernom deficite. Poukazuje to podľa neho nielen na dramatické zlepšenie fiškálnej pozície Atén, ale aj na skutočnosť, že vonkajšie nerovnováhy krajiny a jej štrukturálne hospodárske slabiny sa znížili na úroveň, pri ktorej už nepredstavujú systémové riziko pre hospodársku stabilitu.
Medzi faktory zdôraznené v správe Európskej komisie patrí odolné tempo rastu Grécka na úrovni 2,1 percenta HDP v roku 2025 napriek podmienkam globálnej neistoty či prognózy pokračujúceho silného rastu.
Komisia zároveň poukazuje na pretrvávajúci vysoký primárny prebytok, ktorý v roku 2025 dosiahol 1,7 percenta HDP, výrazný pokles verejného dlhu, ktorý má podľa projekcií klesnúť v roku 2027 na 123,4 percenta HDP, čo predstavuje jedno z najrýchlejších temp znižovania dlhu v Európe, ako aj na rozsiahle reformy krajiny a rýchly pokrok v digitálnej transformácii, najmä v oblasti daní a verejnej správy.
Eurokomisia zároveň zobrala na vedomie rýchlejšiu než priemernú implementáciu programov politiky súdržnosti a prínos Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pri podpore investícií a reforiem, ktoré posilňujú konkurencieschopnosť a odolnosť.
Zároveň oznámila možnosť rozšíriť rozsah existujúcej národnej únikovej doložky tak, aby za určitých podmienok zahŕňala výdavky a investície, ktoré posilňujú energetickú bezpečnosť a znižujú závislosť od dovážaných fosílnych palív.
Premiér: Ide o výsledok tvrdej práce občanov aj štátu
Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis rozhodnutie Európskej komisie privítal. Podľa neho znamená „oficiálny koniec akéhokoľvek dohľadu“.
„Uzatvára sa tak negatívna kapitola, ktorá sa otvorila pred 16 rokmi, pričom naša krajina plne obnovuje normálny stav vo svojom hospodárstve,“ napísal na Facebooku.
Tento vývoj podľa neho nenastal náhodou, ale „je výsledkom tvrdej práce občanov aj štátu“ a ide o „základ, na ktorom sa buduje lepší život“. Umožňuje to podľa neho, „aby sa [rozpočtové] prebytky premieňali na lepšie mzdy a dôchodky, reformy vytvárali nové pracovné miesta, verejný dlh klesal a zbavoval novú generáciu starých bremien. A aby sa spoločný rast postupne premieňal na individuálnu prosperitu“.
„Kráčame pevným krokom po ceste dynamického pokroku. S istotou a perspektívou,“ dodal.
(luc)