Trhy stále pokračujú v spanilej jazde, a to aj napriek zhoršujúcemu sa geopolitickému i makroekonomickému prostrediu. Prakticky existujú dva dôvody, prečo to tak je.
Prvým z nich je, že trhy stále hrajú kartu hollywoodskeho scenára, keď sa situácia vyrieši päť sekúnd predtým, než dôjde ku katastrofe. Situácia medzi Iránom a USA sa tento týždeň ešte viac zhoršila, a pokiaľ môžeme veriť iránskym zdrojom, rokovania sú prerušené. Do toho sa každý deň tenčia zásoby ropy.
Podľa šéfov amerických ropných spoločností je zrážka komoditných trhov s realitou nevyhnutná. Jediné, v čom sa tieto názory líšia, je bez prekvapenia čas, keď k nej dôjde. Hovorí sa o polovici či konci júna.
V každom prípade, čas sa nachyľuje. Ak nepríde záchranca, ceny na čerpacích staniciach začnú rásť v ten najmenej vhodný čas, a to počas letných dovoleniek. Trump riskuje naozaj veľkú stratu popularity, čo dáva trhom ďalší optimizmus, že všetko sa skončí happyendom.
Palivo menom umelá inteligencia
Viera v šťastný koniec by sama osebe nestačila. Trhy stále ťahá príbeh o umelej inteligencii. Ten má v najbližších dňoch dostať ďalšie palivo v podobe dvoch očakávaných vstupov na burzu: Muskova SpaceX a spoločnosti Anthropic. Ak budú tieto verejné úpisy akcií úspešné, eufória sa pretiahne ešte o niekoľko týždňov.
Pretrvávajúca eufória okolo umelej inteligencie a viera, že táto technológia zásadne zmení svetovú ekonomiku, sa znovu prepísali na burzy. Najnovším symbolom tejto vlny je japonská SoftBank, ktorej akcie prudko rastú a dostali sa na historické maximá. SoftBank síce sama nie je klasickou firmou vyvíjajúcou umelú inteligenciu, ale pôsobí ako jeden z hlavných investorov do celého ekosystému AI.
Jej hodnota stojí predovšetkým na podieloch vo firmách, ktoré sú s týmto trendom priamo spojené. Najviditeľnejší je podiel v OpenAI, ešte dôležitejšiu úlohu však zohráva väčšinová účasť v britskej firme Arm, navrhujúcej čipové architektúry. Práve Arm investori čoraz viac vnímajú ako kľúčového hráča pre budúcnosť dátových centier a výpočtovej infraštruktúry potrebnej pre umelú inteligenciu.
Dúfajme však, že sa SoftBank naučila lepšie naceňovať riziká. Nie je to totiž prvýkrát, keď sa ocitá v samom strede technologickej eufórie. Na prelome tisícročia bola jedným zo symbolov internetového boomu, pričom po spľasnutí dotcomovej bubliny jej akcie prakticky skolabovali.
Firma aj jej zakladateľ Masajoši Son vtedy spoznali, aká tenká je hranica medzi víziou budúcnosti a vierou, ktorá začne ignorovať realitu. Son zažil aj osobný krach v takmer nepredstaviteľnom meradle.
Jeho „papierové“ bohatstvo, ktoré sa na vrchole dotcomovej horúčky odhadovalo na 76 až 78 miliárd dolárov, sa po spľasnutí bubliny dramaticky prepadlo. Z jedného z najbohatších mužov sveta sa počas krátkeho obdobia stal symbol toho, ako rýchlo sa môže technologická istota premeniť na bolestivé vytriezvenie. Teraz je Masajoši Son znova na koni a jeho majetok spolu s akciami SoftBank závratne rastie, čo len zvýrazňuje otázku, či tentoraz dokáže technologickú víziu udržať bližšie k realite ako počas dotcomovej horúčky.
Zraniteľná Európa a zvyšok ekonomiky
Realitou zostáva, že za historickými rekordmi amerických indexov stojí tvrdá pravda o tom, že rastú iba dva z jedenástich sektorov – technologický a energetický. Zvyšok ekonomiky sa totiž musí vyrovnávať s inflačným šokom a nedostatkom kľúčových surovín, ktoré predtým prúdili bez obmedzenia cez Hormuzský prieliv.
Kontinentom a s ním aj burzovým trhom, ktorý sa už teraz musí vyrovnať s dôsledkami krízy, bude Európa. Bohužiaľ, jej burzové indexy netvoria zo 40 percent technologické firmy spojené s AI, ako je to v prípade USA. A nemá ani kľúčovú bankovú inštitúciu, ako je japonská SoftBank, financujúcu rozvoj umelej inteligencie.
Pýcha európskych burzových trhov v podobe sektora luxusného tovaru zažíva horšie časy. Čínsky dopyt po luxusnom tovare zostáva nízky. Klesá aj dopyt zo strany boháčov z Blízkeho východu, ktorí majú iné starosti, ako nakupovať nové modely kabeliek Louis Vuitton.
Centrálna banka medzi mlynskými kameňmi
Celé ekonomické prostredie v Európe môže čoskoro prejsť zaťažkávacou skúškou v podobe zvýšenia úrokových sadzieb.
Tento týždeň bola zverejnená inflácia v eurozóne. Bez prekvapenia inflácia zrýchlila z aprílových troch percent na májových 3,2 percenta. V eurozóne sa tak dvíhajú hlasy volajúce po zásahu zo strany Európskej centrálnej banky.
Keďže Nemecko patrí ku krajinám, pre ktoré je inflácia obzvlášť citlivá téma, nikoho neprekvapí, že členka Výkonnej rady ECB Isabel Schnabelová je na blížiacom sa zasadnutí centrálnej banky pripravená zdvihnúť ruku za vyššie sadzby na eure.
Lenže tento jastrabí krok zo strany ECB sa nevíta jednomyseľne. Žiadna centrálna banka totiž nemôže zásadne ovplyvniť ceny ropy alebo odblokovať Hormuzský prieliv. Ak totiž cena ropy ďalej porastie, inflácia sa bude naďalej zvyšovať. Zvýšenie sadzieb o dvadsaťpäť bázických bodov infláciu nezastaví.
Z ľudského hľadiska je pochopiteľné, že ECB nechce opakovať rovnakú chybu ako v roku 2022, keď jej vedenie reagovalo na rastúcu infláciu príliš neskoro. Lenže táto banka urobila inú chybu v roku 2011, keď z rovnakého dôvodu – pre rast cien energií – začala zvyšovať sadzby uprostred ekonomického spomalenia.
Ak centrálna banka zvolí príliš tvrdý postup, môže zopakovať chybu z roku 2011 a pritlačiť na brzdu vo chvíli, keď už motor európskeho rastu začína strácať výkon. Ak, naopak, neurobí nič, vystaví sa podozreniu, že znovu podceňuje inflačné riziká.
ECB tak nestojí pred jednoduchou voľbou medzi bojom s infláciou a podporou rastu. Stojí pred oveľa horšou otázkou: ako presvedčiť trhy aj verejnosť, že má situáciu pod kontrolou, keď hlavné zdroje problému ležia mimo jej dosahu? To len ukazuje, že iránska kríza zosilní ekonomickú priepasť medzi Európou a USA aj s Áziou.