Európska centrálna banka minulý štvrtok zvýšila všetky tri kľúčové úrokové sadzby o štvrť percentuálneho bodu. Dôvodom sú pretrvávajúce inflačné riziká, rast cien energií a neistota spojená s geopolitickým vývojom.
Od 17. júna 2026 sa sadzba jednodňových sterilizačných operácií zvýši na 2,25 percenta, sadzba hlavných refinančných operácií na 2,40 percenta a sadzba jednodňových refinančných operácií na 2,65 percenta. Inštitúcia zároveň zhoršila výhľad inflácie, keď na rok 2026 očakáva rast cien na úrovni troch percent namiesto pôvodných 2,6 percenta, pričom dvojpercentný cieľ by eurozóna nemala dosiahnuť ani v roku 2027.
Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša zvýšenie sadzieb pravdepodobne nebude posledné. Do konca roka by ECB mohla pristúpiť ešte k jednému alebo dvom zvýšeniam o 25 bázických bodov, pričom rozhodujúci bude ďalší vývoj vojny na Blízkom východe a prichádzajúce ekonomické dáta.
Trhy rozhodnutie očakávali
Pozornosť analytikov sa sústredila najmä na to, čo ECB naznačí do budúcnosti.
Podľa hlavného ekonóma nemeckej banky Berenberg Holgera Schmiedinga vyslala centrálna banka finančným trhom jasný odkaz, že v prípade potreby je pripravená pokračovať v sprísňovaní menovej politiky. Avizoval, že regulátor sa nechce zmieriť s rizikom, že sa vyššie ceny energií a dovozov premietnu do širšej inflácie a mzdových požiadaviek.
Rozhodnutie ECB zvýšiť sadzby označil za „chybu v procese vývoja“ z viacerých dôvodov. Menoval klesajúcu spotrebiteľskú dôveru v eurozóne, pokles aktivity v sektore služieb a spomalenie bankových úverov domácnostiam.
V tejto súvislosti je podľa neho „ďalší protivietor v podobe vyšších úrokových sadzieb, ktorý by zhoršil škody spôsobené vojnou v Iráne“, to posledné, čo eurozóna potrebuje.
Podobný pohľad zastáva aj prezident nemeckej Bundesbanky Joachim Nagel. Ten už pred zasadnutím upozorňoval, že centrálna banka musí zostať ostražitá a zabrániť tomu, aby sa nové inflačné tlaky usadili v ekonomike natrvalo.
Členka výkonnej rady európskeho regulátora Isabel Schnabelová upozorňuje, že vyššie sadzby sa prenášajú do hypoték a úverov domácností, čo tlmí dopyt po bývaní a spotrebu.
Okrem toho výskum ECB ukázal, že aj po znížení sadzieb môžu splátky hypoték ešte roky rásť, pretože sa postupne refixujú úvery uzatvorené počas obdobia nízkych sadzieb. Dosah na spotrebu tak môže pretrvávať až do roku 2030.
Hypotéky zostávajú pod tlakom
Pre bežných ľudí je najdôležitejšou otázkou dosah na hypotéky. Rozhodnutie európskej autority síce automaticky neznamená okamžitý rast úrokov na úveroch na bývanie, vytvára však prostredie, v ktorom banky nemajú dôvod výraznejšie zlacňovať.
„Rozhodnutie ECB potvrdzuje, že návrat k uvoľnenejšej menovej politike zatiaľ nie je na programe dňa. Vyššie sadzby zvyšujú náklady financovania bánk, čo sa môže postupne premietať aj do cien hypoték,“ hovorí Eva Šablová, riaditeľka pre úvery v spoločnosti FinGO.sk.
Podľa nej nemožno očakávať prudké zdražovanie hypoték, pravdepodobnejší je scenár postupného a mierneho rastu sadzieb, prípadne ich dlhšieho zotrvania na súčasných úrovniach.
Slovenskí analytici však upozorňujú, že vývoj hypoték na Slovensku nemožno vysvetľovať iba rozhodnutiami vo Frankfurte.
Významnú úlohu zohrávajú aj výnosy štátnych dlhopisov, situácia na finančných trhoch a dôvera investorov v hospodárenie jednotlivých krajín. Aj preto sa sadzby hypoték v eurozóne nevyvíjajú všade rovnako.
Slovenské hypotéky sú dlhodobo citlivé aj na vývoj rizikovej prirážky krajiny. Ak investori požadujú vyšší výnos za slovenský dlh, zvyšujú sa náklady financovania bánk a tie sa následne môžu premietnuť do cien úverov pre klientov.
Kočiš vysvetľuje, že vyššie sadzby sa už premietajú do cien úverov aj vkladov a tento trend bude podľa neho pokračovať. Pri hypotékach možno očakávať ďalší rast úrokov, pričom priemerné sadzby úverov na bývanie by sa mohli postupne posunúť zo súčasných približne 3,5 percenta smerom k hranici štyroch percent, pokiaľ nedôjde k upokojeniu situácie na Blízkom východe.
Domácnosti sú opatrnejšie
Neistota sa prejavuje aj na správaní klientov. Odborníci hovoria o opatrnejšom rozhodovaní domácností, ktoré viac porovnávajú ponuky bánk a venujú väčšiu pozornosť budúcemu vývoju splátok.
Podľa Šablovej preto rastie záujem o kratšie fixácie. Klienti si nechávajú otvorené dvere pre prípad, že by sa úrokové sadzby v budúcnosti opäť znížili. Zároveň však platí, že univerzálne odporúčanie neexistuje.
„Výber fixácie by mal vychádzať predovšetkým z finančnej situácie a preferencií konkrétnej domácnosti. V súčasnosti neexistuje jednoznačná odpoveď na otázku, či je lepšia krátka alebo dlhá fixácia,“ konštatuje.
Ešte pred niekoľkými rokmi si Slováci požičiavali na bývanie aj za sadzby blížiace sa k nule. Takéto podmienky boli výsledkom mimoriadne uvoľnenej menovej politiky, ktorú ECB držala celé desaťročie.
Centrálna banka sa zatiaľ k podobnému režimu evidentne vracať neplánuje. Inflácia síce už nie je na rekordných úrovniach, no nové geopolitické riziká a neistota na energetických trhoch nútia centrálnych bankárov zostať opatrní.
Pre domácnosti, ktoré uvažujú o kúpe bývania alebo refinancovaní úveru, je preto hlavným odkazom jediné: lacné hypotéky sa síce môžu v budúcnosti vrátiť, no po štvrtkovom rozhodnutí ECB je zrejmé, že to nebude ani rýchlo, ani automaticky.