Malý Preston Davey bol 1. apríla 2023 zverený do starostlivosti svojich adoptívnych rodičov, homosexuálneho páru Jamieho Varleyho a Johna McGowana-Fazakerleyho. O 115 dní neskôr bolo dieťa mŕtve. Britská porota tento týždeň potvrdila, že ho zavraždili práve ľudia, ktorým bol zverený do starostlivosti.
Detaily prípadu sú príliš znepokojujúce na to, aby sa o nich dalo hovoriť. Verdikt vyšetrujúceho policajta, hlavného inšpektora polície v Lancashire Andyho Fallowsa, hovorí za všetko: „V tejto práci sa často nestretnete s čistým zlom. Každý, kto sledoval tento proces, nepochybne pochopí, prečo do tejto kategórie zaraďujem Jamieho Varleyho a Johna McGowana-Fazakerleyho.“
„Takmer od prvého dňa sa pustili do týrania Prestona a urobili z jeho krátkeho života desivý príbeh utrpenia a bolesti. Práve toto týranie nakoniec viedlo k smrti dieťaťa,“ uviedol inšpektor.
„Prvých deväť mesiacov svojho života bol Preston šťastným a zdravým dieťaťom, ale na konci bol len zlomenou škrupinou. Bolo to pre odporné a zlomyseľné činy Varleyho a McGowana-Fazakerleyho,“ opísal.
Hrozivé obdobie týrania
Dieťa bolo sériovo fyzicky a sexuálne zneužívané. Videozáznam prehratý súdu ukazoval Varleyho, ktorý bol odsúdený za vraždu Prestona, ako odmietal nechať dieťa spať. Ďalšie video ukazovalo dieťa zavesené na postieľke za krk, s vyplazeným modrým jazykom a látkou stekajúcou po líci. V procese bolo Varleymu predložené tvrdenie, že touto látkou boli jeho spermie. Koroner vyhlásil, že smrť dieťaťa bola spôsobená udusením po tom, ako mu do úst vložili nemenovaný predmet.
Dôkazy o sexuálnom zneužívaní boli okrem vyššie uvedených hrozných dôsledkov ohromujúce. Varley mal v telefóne fotografie intímnych partií dieťaťa. Modrina na zadočku dieťaťa bola posúdená ako dôsledok uhryznutia. Videozáznam vraha a jeho detskej obete vo vani ukazoval Prestona „zaujatého“ vlastnými genitáliami a genitáliami svojho adoptívneho otca. Celým procesom sa vznášala nikdy celkom neargumentovaná, ale vždy silne naznačená téza, že tento dospelý muž zabil svoje adoptívne dieťa takým silným orálnym znásilnením, že chlapca udusil.
Varleyho spoluobžalovaný nebol obvinený z vraždy. Jeho zločinom bola tolerancia a nečinnosť: súd rozhodol, že buď vedel, alebo predpokladal, čo jeho partner robí ich dieťaťu, a prižmúril nad tým oči. Porota vyniesla verdikt: „Dopustil smrť dieťaťa.“
Kľúčové otázky pre britský štát
Teraz sa vynárajú otázky najzávažnejšej povahy pre britské sociálne služby a ich oddelenie ochrany detí. Británia je krajina, ktorou v posledných rokoch otriasli odhalenia o tom, ako úrady privierali oči pred otázkami ochrany detí, keď sa objavili politicky citlivé záležitosti. Napríklad škandál s gangmi na podporu detí vznikol podľa oficiálnych správ preto, lebo pre mnohých štátnych zamestnancov na ochranu detí bolo lepšie nerobiť nič, ako vyvodzovať akýkoľvek záver, že v útokoch gangov ázijských mužov na biele britské dievčatá by mohol byť rasový prvok.
V tomto prípade, ktorý sa týka homosexuálneho páru, pedofilného zločinu a mŕtveho dieťaťa, je zrejmou a evidentnou otázkou, či sa opäť zatvárali oči – možno úmyselne.
Koniec koncov, existovalo viacero príležitostí zasiahnuť a zachrániť Prestona Daveyho, dokonca aj počas krátkeho 115-dňového obdobia, počas ktorého sa z prosperujúceho dieťaťa premenil na desivo sa dusiace bábätko, ktoré sa nedalo zachrániť pred smrťou.
Raz ho priviezli do nemocnice so zlomenou rukou – zranením, ktoré podľa posudku štátneho patológa nemohlo vzniknúť náhodou. Pri ďalšej návšteve nemocnice malo dieťa viacero modrín – čo lekárski experti opäť posúdili ako nezlučiteľné s bežným životom batoľaťa. Batoľatá, ako poznamenal štátny patológ, sa jednoducho nepohybujú dostatočne rýchlo na to, aby narazili o veci a spôsobili si toľko modrín.
Keď sociálni pracovníci navštívili domácnosť, kde bolo dieťa mučené, prehliadli kľúčové dôkazy. Susedia počuli, ako sa pár hádal. Volali na pohotovosť, ale hovor bol náhle prerušený. Dieťa bolo neustále zranené alebo choré. Nebolo podniknuté žiadne opatrenie.
Paralely s devastujúcim americkým zlyhaním
Na druhej strane Atlantiku minulý rok šokoval verejnosť prípad, ktorý mal určité podobnosti.
V roku 2011 bol Zachary Zulock hlavným podozrivým polície v prípade znásilnenia 14-ročného chlapca, hoci proti nemu nebolo nikdy formálne vznesené obvinenie. Napriek tomu úrady v Georgii zverili Zulockovi a jeho manželovi Williamovi starostlivosť o dvoch malých chlapcov so špeciálnymi potrebami z kresťanského detského domova. Sudca, ktorý oboch odsúdil na sto rokov za mrežami, zistil, že muži si deti adoptovali výlučne s úmyslom sexuálne ich zneužívať. Deti boli znásilňované, fotografované a dokonca ponúkané iným pedofilom na ich uspokojenie a za odmenu.
V oboch prípadoch je zjavné zlyhanie orgánov rovnaké: deti boli zverené do starostlivosti nebezpečných mužov a zjavné varovné signály boli ignorované. V oboch prípadoch by verejnosť mohla mať podozrenie – hoci to orgány budú popierať –, že významnú úlohu zohrala určitá snaha úradov vyhovieť LGBT párom.
A nie sú to ani jediné dva prípady, v ktorých sa tento vzorec objavuje. V Nemecku bol pred niekoľkými rokmi odsúdený 38-ročný muž za sériové zneužívanie svojho dieťaťa, ktoré si kúpil od náhradnej matky. Kampaň „Stop Surrogacy Now“ obsahuje desivú sériu podobných prípadov zneužívania, všetky s identifikovateľným a konzistentným vzorcom.
Prípad Prestona Daveyho je o to znepokojujúcejší, že dieťa vôbec nemuselo byť nikam umiestnené. Malý Preston mal tú smolu, že sa narodil matke, ktorá bola vo väzení – sama bola odsúdená za vraždu muža, keď mala iba 14 rokov. Prestonova stará mama mala rakovinu a nemohla sa ho ujať, takže dieťa bolo zverené milujúcim a úspešným pestúnom, ktorí ho zbožňovali a boli radi, ako povedali, že si ho môžu nechať dlhšie.
Bol to britský štát a len britský štát, ktorý sa ponáhľal vziať Prestona Daveyho z bezpečného prostredia a umiestniť ho do rúk monštruózneho páchateľa zneužívania detí.
Naliehavo potrebná ťažká diskusia
Otázkou tu, samozrejme, nie je, či by homosexuálom malo byť vôbec dovolené stať sa rodičmi. Relevantnejšou otázkou je, či kultúrne zmeny v západnej spoločnosti vyvolali u orgánov určitú slepotu, pokiaľ ide o vhodnosť jednotlivých homosexuálnych párov stať sa adoptívnymi rodičmi – či existuje napríklad nevyslovený predpoklad, že všetky homosexuálne páry sú rovnaké ako archetyp stvárnený v kultovom americkom sitkome Modern Family.
Bola týmto mužom poskytnutá určitá výhoda pri pochybnostiach na základe ich sexuality? Boli varovné signály, ktoré by sa mohli objaviť v prípade heterosexuálneho páru, reflexívne potlačené?
Sú to ťažké a citlivé otázky. Vzhľadom na hrôzu toho, čo sa stalo Prestonovi Daveymu, je však povinnosťou britského štátu zistiť odpoveď a povinnosťou celej západnej spoločnosti vyvodiť z toho ponaučenie.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.