Predseda KDH Milan Majerský počas diskusného panelu „Konzervatívci po voľbách“ na Bratislavských Hanusových dňoch síce povedal, že si takýto blok vie predstaviť, no poukázal na to, že ide o zložitú záležitosť a závisí aj od samotných voličov. Rovnako šéf Hnutia Slovensko Igor Matovič bol obozretný. Drží palce KDH, aby sa dostalo do parlamentu. Vravel však o povinnosti zabrániť prípadnému prepadu hlasov.
Krajniak: Konzervatívci by mohli mať premiéra
Exminister Krajniak tvrdí, že tému vzniku bloku otvoril preto, lebo nechce, aby mal volič na výber „dve zlé možnosti“, a to progresívcov alebo Smer.
„Na Slovensku existuje 20 až 30 percent voličov, ktorí zjavne ani Smer, ani PS nechcú. Tak by bolo fajn, keby mali nejakú ponuku, koho voliť. Mne sa zdá, že najlepšie by bolo, keby stredokonzervatívne strany KDH, Konzervatívci – Kresťanská únia, Hnutie Slovensko, Za ľudí, NOVA, možno Maďarská aliancia dokázali spolu kandidovať a, čo je najdôležitejšie, aby dokázali postaviť na jednej kandidátke spoločného kandidáta na premiéra,“ povedal Krajniak pre Štandard.
Veľmi dôležité podľa neho bude, kto zostaví koaličnú vládu. Zdôraznil, že o tom, čo bude prioritne riešiť a čo nie, rozhodne práve premiér. „Mala by to byť jedna kandidátna listina so spoločným kandidátom na premiéra. Po dohode by ho mali navrhnúť KDH a Hnutie Slovensko,“ vysvetlil.
Takýmto kandidátom by teoreticky mohol byť Matovič. Jeho pôsobenie v predchádzajúcej vládnej koalícii by však pre niektorých politikov mohlo predstavovať problém. Viacerí totiž dodnes spomínajú na komplikácie, ktoré sprevádzali vládnutie s ním, keď zastával pozíciu predsedu vlády.
„Je predčasné riešiť konkrétne osoby. Vidím, že KDH, my, Konzervatívci, a Hnutie Slovensko v 90 percentách hlasujeme v parlamente spoločne,“ uviedol Krajniak. Zhodujú sa podľa jeho slov na tom, že Slovensko má zostať v EÚ pri zachovaní práva veta.
Za kľúčovú tému konzervatívneho bloku označil prorodinnú politiku, ktorá všetkých prirodzene spája viac ako to, či „niekto má alebo nemá rád Matoviča a či sa niekomu páči alebo nepáči Majerský“. „Na Slovensku je možno až tretina voličov, ktorým sa nepáči ani Šimečka, ani Fico. Tým treba dať serióznu ponuku,“ priblížil.
Z vyjadrenia Matoviča je však zrejmé, že by podal pomocnú ruku inej strane až vtedy, keby hrozil prepad voličských hlasov.
Krajniak poznamenal, že tomu rozumie. Poukázal však na „povinnosť“ prísť s vlastnou ponukou, a nie sa iba pridávať k PS alebo k Smeru. „Je to vec idey, aby sme sa bavili o spoločnom ekonomickom programe, ktorý bude určite lepší, než ponúknu PS alebo Smer. Na personálno-taktické otázky bude dosť času po komunálnych voľbách,“ mienil.
Na otázku, či počíta so zdržanlivým postojom KDH k vytvoreniu spoločného bloku s ďalšími stranami, odpovedal, že sa to postupne vyjasní po spomínaných voľbách. „Zároveň sa ukáže rozloženie síl a čo si budú žiadať voliči. Keď sa rozprávam s ľuďmi, stredokonzervatívni voliči by niečo také, ako je spoločný blok, privítali,“ dodal.
Čo zaznieva od kresťanských demokratov
Predseda parlamentného klubu KDH Igor Janckulík povedal, že KDH považuje za jedinú reálnu a stabilnú konzervatívnu silu na Slovensku.
„Naše štruktúry budú rozhodovať, či pôjdeme do nejakej koalície. Považujeme za predčasné otvárať témy o spájaní strán viac ako rok pred riadnymi voľbami. Tieto debaty iba odvádzajú pozornosť od skutočných problémov, ktorým Slovensko čelí,“ vyjadril sa pre Štandard.
Poslanec KDH Branislav Škripek uviedol, že osobne sa mu myšlienka konzervatívneho bloku páči. „Ľudia neuvažujú, že je to kvalitná cesta mimo progresivizmu a socializmu. Keby sme mali reálnu podporu ľudí, tak som za,“ povedal Štandardu. Zdôraznil však, že ide o jeho osobný názor a že postoj KDH komunikuje predsedníctvo.
Čo chcú voliči
Práve postoje voličov môžu ovplyvniť rozhodovanie kresťanských demokratov o tom, či sa pred voľbami pokúsia vytvoriť širšie zoskupenie alebo pôjdu samostatne.
Doterajšie prieskumy naznačujú, že voliči preferujú samostatnú kandidatúru strán. Nedávno sociológ Václav Hřích z agentúry Ako prezentoval prieskum pre televíziu Joj 24. Vyplynulo z neho, že až 65 percent voličov KDH chce, aby hnutie išlo do volieb samostatne, 12 percent by akceptovalo spoločný blok bez Matoviča a len 18 percent spoločný postup s Matovičom.
Prieskum zároveň ukázal, že až 74 percent voličov Hnutia Slovensko odmieta vytvorenie predvolebného bloku, 20 percent by akceptovalo blok, kde by bol aj Matovič.
Poslanec Škripek povedal, že ľudia sú uväznení v dualistickej predstave Smer alebo PS, a to je chyba. Slovenský volič by mal podľa neho pochopiť, že kresťanská demokracia je správna cesta.
„Tento volič však počúva všelijakých krikľúňov, ktorí len nálepkujú, nadávajú a povyšujú sa. Povrchný konzervatívny volič bude nadšený, že Smer bude hovoriť o manželstve, konzervatívnych zmenách ústavy, ale absolútne ho netrápi rozporný život politických predstaviteľov, ktorí majú milenky a ekonomicky a morálne deštruujú Slovensko,“ mienil.
Na otázku, či by bol konzervatívny blok s Matovičom stabilný, Škripek odpovedal, že šéf Hnutia Slovensko je človek, ktorý mení rozhodnutia deväťkrát v priebehu dvoch hodín. „Neviem, aká je možnosť s ním vytvoriť niečo stabilné. V každom prípade je lepšie tvoriť niečo s ním, kde nebude PS. Dúfajme, že sa poučil a okruh jeho spolupracovníkov by ho dokázal korigovať,“ dodal.
Janckulík: My to vydržíme
Kresťanským demokratom v májových prieskumoch agentúry Focus a Ako namerali viac ako sedem percent. V štátnom prieskume Infostatu dokonca mali podporu 8,9 percenta, no júnový volebný model agentúry NMS ich posiela preč z parlamentu so ziskom 4,8 percenta.
Matovičovo hnutie sa drží podľa spomínaných agentúr nad ôsmimi percentami. Focus mu nameral takmer desaťpercentnú podporu.
Ani KDH teda nemusí mať parlamentnú istotu. „Nik si nemusí byť istý – ani Smer –, ak príde nejaká obrovská kauza. NMS nám vždy zmeria nižšie preferencie a je zvláštne, že všetky médiá to začali promovať, ale ani zmienka nebola o tom, že nám štátna agentúra zistila 8,9 percenta. Viem, že médiá nie sú na našej strane, ale my to vydržíme,“ zhodnotil Janckulík.
Hrušovský hovorí o limitoch
Bývalý líder kresťanských demokratov Pavol Hrušovský povedal, že sa mu páči, že KDH k vytvoreniu bloku nie je odmietavé, ale je skôr opatrnejšie, aby viac ako rok pred voľbami hovorilo o uzatváraní nejakých koalícií. „Vidím väčšie riziká, ak by k tomu malo prísť,“ vyjadril sa Hrušovský pre Štandard.
Skonštatoval, že si nevie predstaviť fungovanie širšej zostavy, v ktorej by bolo KDH. Položil si otázku, či by takéto zoskupenie malo po voľbách jeden spoločný klub alebo by ich bolo viac.
„Kto by to zastrešoval? Ktorá strana by bola dominantnou a ktorá by prijala kandidátov na svoju kandidátnu listinu? Poznajúc Igora Matoviča, tak on by nikdy nemohol súhlasiť s tým, aby nebol líder takéhoto zoskupenia,“ usúdil Hrušovský.
Jedna výnimka na samostatnej ceste KDH
KDH vo svojej histórii vždy kandidovalo vo voľbách samostatne. Výnimkou bol len rok 1998, keď sa vtedajšia opozícia zjednotila vo volebnej strane SDK. Tú tvorilo päť platforiem a jednou z nich boli kresťanskí demokrati. Vtedajší predseda KDH Ján Čarnogurský však odmietol kandidovať do parlamentu za SDK. Zotrval na poste šéfa hnutia. Obával sa, že KDH stratí svoju samostatnosť a rozplynie sa vo volebnej strane.
Hrušovský poznamenal, že na vznik SDK bol dôvod, pretože opozícia bola pod tlakom Vladimíra Mečiara a musela hľadať spoločnú alternatívu. „Vtedy tá nálada v spoločnosti bola priaznivá, ľudia si to želali,“ podotkol.
Hrušovský pripomenul, že on trval na tom, že KDH musí ukázať silu a sebavedomie hrdej politickej strany. „Ak nemáme odvahu a istotu, že urobíme všetko pre to, aby sme sa ako strana samostatne dostali do parlamentu a začali hľadať nejaké alternatívy ako posilniť seba, tak to nemá trvalú budúcnosť,“ dodal bývalý predseda KDH.