Súd vo svojom výklade poukázal, že formulácia „bez zbytočného odkladu“ znamená „okamžité aktívne konanie vlády Slovenskej republiky smerujúce k podaniu žiadosti s prihliadnutím na potrebnú procedúru, ktorou je vláda Slovenskej republiky povinná sa riadiť, bez prvkov neodôvodnenej nečinnosti“.
Poukázal na to, že slovenská ústava ani samotný ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti neposkytujú lehotu 30 dní.
Podľa výkladu súdu má zároveň parlament povinnosť žiadosť o vyslovenie dôvery prerokovať a rozhodnúť o nej bez zbytočného odkladu. Súd zároveň zdôraznil, že povinnosť požiadať o dôveru vláde opätovne vzniká po ďalšom zverejnení výšky dlhu Európskou komisiou za predchádzajúci kalendárny rok. V kalendárnom roku táto povinnosť môže vzniknúť iba raz.
Premiér Robert Fico (Smer) počas tlačového vyhlásenia v stredu podvečer potvrdil, že vláda požiada parlament o vyhlásenie dôvery, aby „naplnili formalitu“, o ktorú ich žiada zákon o rozpočtovej zodpovednosti.
Deklaroval, že „niet žiadnych sporov o tom, že vláda musí požiadať parlament o dôveru“.
Prezident verí, že vláda požiada o vyslovenie dôvery
Prezident Peter Pellegrini vyjadril dôveru v to, že vláda po rozhodnutí Ústavného súdu SR požiada parlament o dôveru bez ďalšieho odkladu. Uviedol to na sociálnej sieti. Dodal, že Národná rada SR by mohla žiadosť prerokovať na svojej najbližšej schôdzi.
„Rozhodnutie ÚS SR potvrdilo môj názor ako prezidenta SR, že vláda mala už dávno požiadať parlament o vyslovenie dôvery pre takzvanú dlhovú brzdu,“ uviedol.
Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) krátko po sedemnástej hodine v stredu potvrdil, že Národná rada sa mimoriadne zíde vo štvrtok o desiatej hodine dopoludnia k návrhu na vyslovenie dôvery vláde Roberta Fica. Schôdzu podľa vlastných slov zvolá po doručení materiálu z vlády, ktorá ešte v stredu bude kvôli tomu zasadať.
Fico po rokovaní vlády vyhlásil, že vláda plne rešpektuje rozhodnutie ústavného súdu, ktorému zároveň poďakoval za rozhodnutie v čase, keď sú poslanci parlamentu v Bratislave a dá sa o tejto záležitosti hlasovať.
„Vláda SR si uvedomuje, že má povinnosť požiadať Národnú radu SR o vyslovenie dôvery, pretože došlo k naplneniu jedného z parametrov ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Bol som presvedčený, že takýto návrh bude postačovať, keď budeme rokovať a hlasovať o rozpočte,“ dodal a neopomenul, že o dôveru by mala žiadať opozícia za to, čo robila v rokoch 2020 až 2023.
Potvrdil, že bol v kontakte s predstaviteľmi všetkých poslaneckých klubov aj s poslancami, ktorí tvoria vládnu väčšinu, teda so 78 zákonodarcami podporujúcimi Ficov kabinet.
Predseda vlády sa plánuje osobne zúčastniť na mimoriadnej schôdzi k tejto – podľa jeho slov – „formalite“ napriek štvrtkovému samitu EÚ, ktorý je popoludní.
Žiadosť o vyslovenie dôvery jeho vláde, ktorú v stredu schválili, chce parlamentu predložiť tiež osobne.
Šimečka: Ústavný súd nám dal za pravdu
„Ústavný súd nám dal za pravdu. Fico a jeho vláda sa už nemajú na čo vyhovárať. Každý ďalší deň, každú ďalšiu hodinu, počas ktorej nepodá návrh na vyslovenie dôvery, koná protiústavne. Majú to čierne na bielom. Ak okamžite nepožiadajú o dôveru, bude to pohŕdanie ústavou a ústavným súdom zo strany Ficovej vlády. Z parlamentu sme na to zvyknutí, vidíme to dennodenne. Ale málokedy je to takéto zrejmé,“ reagoval na brífingu predseda PS Michal Šimečka.
Aj podľa opozičného KDH je rozhodnutie ÚS SR jasným dôkazom toho, že vláda Roberta Fica hrubo ignoruje ústavu a uteká pred zodpovednosťou za katastrofálny stav verejných financií. Podpredseda KDH Viliam Karas zdôraznil, že postoj vládnej koalície k najvyšším právnym normám štátu je neakceptovateľný a arogantný.
„Robert Fico musí niesť zodpovednosť za obrovské zadlženie Slovenska, ktoré spôsobil, a nemôže sa vyhýbať ústavnému zákonu. Urobil si z ústavy trhací kalendár, no ústavný súd jasne rozhodol, že musí prísť do parlamentu a požiadať o dôveru, tak ako mu káže ústava. Robert Fico sa tomu doteraz vyhýbal, pretože sa obáva tlaku vlastných koaličných partnerov. Teraz však bude musieť predstúpiť pred parlament a čeliť hlasovaniu o dôvere,“ dodal opozičný poslanec za Hnutie Slovensko Július Jakab.
Hlas je pripravený
Hlas je pripravený odsúhlasiť žiadosť vlády o vyslovenie dôvery.
„Hlas je pripravený bezodkladne vo vláde odsúhlasiť žiadosť vlády o vyslovenie dôvery pre takzvanú dlhovú brzdu a poslanci Národnej rady SR za Hlas sú pripravení kedykoľvek o tejto žiadosti hlasovať a vysloviť vláde dôveru,“ ozrejmila hovorkyňa strany Michaela Eliášová.
Úspech opozície
O výklad zákona požiadala skupina opozičných poslancov. Podľa navrhovateľov totiž konanie vlády, ktorá nepožiadala parlament na jeho schôdzi 25. novembra až 12. decembra 2025 o vyslovenie dôvery, „predstavuje porušenie princípu parlamentnej demokracie, princípu politickej zodpovednosti výkonnej moci a princípu právneho štátu v ich materiálnom význame“.
Európsky štatistický úrad Eurostat vydal 21. októbra 2025 správu, podľa ktorej bol verejný dlh Slovenska 59,7 percenta HDP.
Poslanci v podaní na ÚS poukázali na to, že podľa zákona o dlhovej brzde v takomto prípade vláda požiada NR SR o vyslovenie dôvery.
„Ak vláda, ktorej bola oznámená skutočnosť prekročenia hranice verejného dlhu prostredníctvom oficiálnych údajov Eurostatu, túto povinnosť ignoruje alebo obchádza, nejde len o porušenie konkrétneho zákonného príkazu, ale o zásah do samotnej podstaty parlamentnej demokracie. Takéto konanie znamená, že vláda sa vedome vyhýba politickej kontrole zo strany parlamentu v momente, keď je táto kontrola z ústavného hľadiska najviac potrebná,“ uvádza sa v podaní na ústavný súd.
(tasr, bak)