Slovensko žije z eurofondov, šetrí a snaží sa ozdraviť verejné financie. Zároveň však rastie pomalšie ako väčšina krajín v regióne a jeho budúcnosť čoraz viac závisí od toho, či sa mu podarí nájsť nový ekonomický model. Také je hlavné posolstvo Výročnej správy o pokroku Slovenskej republiky 2026, ktorú prerokoval parlament.
Správa opisuje krajinu, ktorá sa po sérii kríz snaží stabilizovať svoje financie. Ekonomika vlani vzrástla len o 0,8 percenta a rast zostáva slabý. Hlavným motorom investícií sú dnes európske zdroje, najmä peniaze z plánu obnovy a odolnosti. Bez nich by boli investície do škôl, železníc, energetiky či digitalizácie výrazne nižšie.
Jakab: Slovensko sa prepadá za všetkými susedmi
Jedným z najostrejších kritikov vládnej hospodárskej politiky bol počas rokovania o tomto bode poslanec Hnutia Slovensko Július Jakab. Argumentoval údajmi OECD a tvrdil, že Slovensko sa v posledných rokoch ekonomicky prepadá v porovnaní s okolitými krajinami.
Podľa neho Slováci dnes zarábajú v priemere okolo 1 611 eur, čo je menej ako obyvatelia Česka (2 100 eur), Poľska (2 300 eur) či Maďarska (1 900 eur). Slovensko patrí medzi najmenej výkonné ekonomiky v rámci OECD. Kritizoval aj vysoké daňové zaťaženie firiem a transakčnú daň, ktorú označil za jeden z dôvodov zhoršujúceho sa podnikateľského prostredia.
„Máme najhoršiu konkurencieschopnosť spomedzi všetkých okolitých krajín. Firmy na Slovensku platia 24-percentnú daň zo ziskov, v Česku 21 percent, v Poľsku 19 percent a v Maďarsku deväť percent,“ vyhlásil Jakab.
Opozičný poslanec zároveň tvrdil, že problémom nie je len konsolidácia, ale hlavne spôsob, akým ju vláda realizuje. Podľa neho štát vyberá viac peňazí od občanov a podnikateľov, no zároveň nedokáže dostatočne obmedzovať vlastné výdavky.
Kamenický: Vy ste zanechali najhoršie verejné financie
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) kritiku odmietol. V rozprave reagoval mimoriadne ostro a opozícii pripomenul stav verejných financií po vláde Igora Matoviča.
„Zachovali ste tu najhoršie verejné financie a budem to opakovať, dokedy to nepochopíte,“ odkázal Jakabovi.
Minister zároveň odmietol tvrdenia, že súčasná vláda je zodpovedná za vysoké ceny. Pripomenul prudký nárast inflácie počas predchádzajúceho volebného obdobia a argumentoval, že práve vtedy sa výrazne zvýšili životné náklady domácností.
Podľa Kamenického je dnešná konsolidácia nepríjemná, no nevyhnutná. Ak by vláda nepristúpila k ozdravovaniu financií, deficit aj verejný dlh by podľa rezortu financií pokračovali v raste a Slovensko by čelilo ešte väčším problémom.
V tomto bode sa minister opieral aj o výročnú správu. Tá upozorňuje, že Slovensko zostáva v procedúre nadmerného deficitu a bez ďalších opatrení by sa verejné financie zhoršovali najmä v dôsledku rastúcich nákladov na dôchodky, zdravotníctvo či obsluhu verejného dlhu.
Koalícia pripomína covidové roky
Na Kamenického obranu sa v pléne postavil poslanec Hlasu Ján Blcháč. Opozičnú kritiku označil za opakovanie argumentov, ktoré podľa neho ignorujú dôsledky rokov 2020 až 2023.
Blcháč pripomenul mimoriadne rozpočtové opatrenia počas pandémie a tvrdil, že práve v tomto období vznikla značná časť dnešných problémov verejných financií. „V rokoch 2020 až 2021 ste minuli 10 miliárd eur. A tam sú korene dnešnej situácie vo verejných financiách. Za vašich vlád,“ odkázal Jakabovi.
Spor medzi opozíciou a koalíciou tak opäť ukázal typický problém slovenskej politiky. Každá strana nachádza príčiny súčasných problémov v období vlády svojich predchodcov. Oveľa menej sa však hovorí o tom, čo by malo Slovensko robiť o desať či pätnásť rokov.
Viskupič: Ekonomika sa musí pretransformovať
Práve túto tému otvoril poslanec SaS Marián Viskupič. V reakcii na správu o konkurencieschopnosti Slovenska upozornil, že krajina naráža na limity ekonomického modelu, ktorý bol úspešný v minulých desaťročiach. „Ak má mať Slovensko budúcnosť, musíme sa z montovne posunúť do mozgovne,“ povedal.
Podľa Viskupiča už nestačí lákať investorov len lacnejšou pracovnou silou a priemyselnou výrobou. Krajina potrebuje viac výskumu, vývoja, inovácií a pracovných miest s vyššou pridanou hodnotou.
Poslanec zároveň kritizoval vládne daňové opatrenia. Hovorí, že vyššie zdanenie lepšie platených zamestnancov a podnikateľov vysiela negatívny signál práve tým ľuďom, ktorí vytvárajú inovácie a prinášajú know-how. „Ak raz dáte 35-percentnú daň, tak ste všetkým dobre zaplateným zamestnancom povedali, že ich jednoducho nemáte radi,“ vysvetlil.
Ešte dôležitejšia je podľa neho otázka vzdelávania. Slovensko podľa Viskupiča stráca veľkú časť talentovaných študentov, ktorí odchádzajú študovať do zahraničia a následne sa už nevrátia. „Firmy idú tam, kde sú šikovní ľudia. Nepôjdu na Slovensko len dúfať, že sa títo ľudia raz vrátia domov,“ upozornil.
Ekonomická zhoda ako podmienka rastu
Najzaujímavejšia časť Viskupičovho vystúpenia sa však netýkala daní ani školstva. Upozornil na problém, ktorý sa v ekonomických debatách objavuje čoraz častejšie, a to politickú nestabilitu.
Podľa neho investori potrebujú predvídateľné prostredie. Ak sa po každých voľbách zásadne menia pravidlá v podnikaní, firmy odkladajú investície alebo ich presúvajú inde. „Potrebujeme zhodu na tom, že ekonomika je základ. Potrebujeme stabilné podmienky bez ohľadu na to, ktorá vláda je pri moci,“ povedal.
Ako príklad uviedol Poľsko, kde sa napriek politickým sporom dlhodobo zachováva základný konsenzus o smerovaní ekonomiky a podpore investícií.
Zamestnávatelia hovoria o začarovanom kruhu
Podobne situáciu hodnotí aj Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). Za vážny problém považuje rastúcu polarizáciu spoločnosti a jej vplyv na ekonomiku. Podľa prezidenta RÚZ Miroslava Kiraľvargu politická neistota komplikuje prijímanie reforiem a oslabuje dôveru investorov.
„Nedôvera a polarizácia zvyšujú politickú neistotu, komplikujú prijímanie reforiem a znižujú schopnosť krajiny dosahovať konsenzus pri dôležitých zmenách,“ upozornil.
Zamestnávatelia hovoria dokonca o začarovanom kruhu. Slabá dôvera komplikuje reformy, nedostatočné reformy znižujú ekonomický výkon a následná frustrácia spoločnosti ešte viac prehlbuje polarizáciu. Práve preto vyzývajú vládu na prijatie prorastových opatrení, znižovanie administratívnej záťaže a obnovu dôvery investorov.
Najväčší problém môže prísť až neskôr
Väčšina účastníkov diskusie sa nezhoduje na príčinách dnešných problémov, ale pomerne často sa zhoduje na budúcich rizikách.
Správa upozorňuje, že Slovensko bude v najbližších desaťročiach čeliť rýchlemu starnutiu populácie. Bude pribúdať dôchodcov a ubúdať ľudí v produktívnom veku. To znamená vyššie výdavky štátu a zároveň menej pracujúcich, ktorí ich budú financovať. K tomu sa pridávajú slabá produktivita, zaostávajúce školstvo, odlev talentov a vysoká závislosť od automobilového priemyslu.
Práve preto správa vlády pôsobí v jednej veci nezvykle úprimne. Hoci opisuje pokrok v reformách aj postupné zlepšovanie verejných financií, zároveň priznáva, že súčasný model rastu má svoje limity.
Slovensko dnes rastie najmä vďaka európskym peniazom. Tie však nebudú prichádzať navždy. Skutočnou otázkou preto nie je, kto môže za dnešný stav ekonomiky. Oveľa dôležitejšie je, čo bude krajinu poháňať v čase, keď sa eurofondy minú a demografické problémy začnú naplno doliehať na verejné financie. Práve na túto otázku zatiaľ slovenská politika ponúka viac vzájomných obvinení než spoločných odpovedí.