Národná banka Slovenska upozorňuje, že rozhodujúce obdobie prichádza práve v tomto roku. Od úspešného čerpania miliárd eur bude závisieť nielen tempo hospodárskeho rastu, ale aj kvalita verejných služieb, zdravotníctva či vzdelávania.
Keď Európska únia po pandémii vytvorila Nástroj na obnovu a odolnosť, išlo o bezprecedentný krok. Členské štáty dostali možnosť financovať reformy a investície, ktoré by za normálnych okolností realizovali len veľmi ťažko.
Slovensko môže z Plánu obnovy a odolnosti SR využiť približne 6,4 miliardy eur vo forme grantov. V čase, keď vláda zápasí s vysokým deficitom a rastúcim verejným dlhom, predstavujú tieto zdroje jedinečnú príležitosť na financovanie rozvoja bez ďalšieho zadlžovania.
Národná banka Slovenska však upozorňuje, že významná časť peňazí sa do ekonomiky ešte nedostala. Hoci program beží už niekoľko rokov, najväčšie objemy investícií sa majú realizovať práve v súčasnom období.
Najväčšie investície prichádzajú až teraz
Podľa analýzy sa čerpanie financií z plánu obnovy postupne zrýchľuje, no Slovensko vstupuje do rozhodujúcej fázy projektu.
Ekonomický impulz z programu by mal podľa centrálnej banky vrcholiť najmä v rokoch 2025 a 2026, keď sa realizuje najväčší objem projektov.
To je mimoriadne dôležitá správa v situácii, keď domáca ekonomika rastie len veľmi pomaly. Regulátor očakáva rast HDP iba o 0,5 percenta v roku 2026. Práve investície financované z európskych zdrojov patria medzi málo faktorov, ktoré môžu hospodárstvo výraznejšie podporiť.
Na rozdiel od bežných eurofondov nie je plán obnovy postavený len na budovaní infraštruktúry. Podmienkou čerpania je zároveň realizácia reforiem, ktoré majú zvyšovať produktivitu ekonomiky a zlepšovať fungovanie štátu.
To znamená, že úspech projektu nemožno merať iba počtom vyčerpaných eur. Rovnako dôležité bude, či sa podarí dosiahnuť reálne zmeny v oblastiach, ktoré Slovensko dlhodobo zanedbáva.
Najviac peňazí smeruje do ľudí
Zaujímavým zistením prognózy je štruktúra plánovaných investícií. Podľa analytikov smeruje najväčší objem zdrojov do oblastí označovaných ako ľudský kapitál. Ide predovšetkým o vzdelávanie, vedu, výskum, digitalizáciu či reformy zamerané na zvyšovanie kvalifikácie pracovnej sily.
Takéto investície síce neprinášajú okamžitý politický efekt v podobe nových ciest alebo budov, no z dlhodobého hľadiska patria medzi najvýnosnejšie.
Slovensko totiž dlhodobo zaostáva v produktivite práce, kvalite školstva, ako aj v inovačnej výkonnosti. Mnohé medzinárodné porovnania upozorňujú, že práve nedostatok kvalifikovaných pracovníkov a slabé prepojenie výskumu s ekonomikou patria medzi hlavné brzdy rastu.
Plán obnovy je preto jednou z mála príležitostí, ako tieto problémy riešiť vo väčšom rozsahu.
Zdravotníctvo patrí medzi priority
Významnú časť financií majú absorbovať aj projekty v zdravotníctve.
Pandémia ukázala slabiny slovenského zdravotného systému a viaceré nemocnice či zdravotnícke zariadenia trpia dlhodobým investičným dlhom. Práve preto smerujú miliardy eur aj do modernizácie nemocníc, zdravotníckej infraštruktúry a zvyšovania dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
Ekonomický význam týchto investícií sa často podceňuje. Lepšie zdravotníctvo totiž nie je len sociálnou politikou. Zdravšia populácia znamená vyššiu produktivitu práce, nižšiu práceneschopnosť a menší tlak na verejné financie v budúcnosti.
Centrálna banka preto zdravotnícke investície zaraďuje medzi oblasti s potenciálne významným dlhodobým efektom.
Slovensko bojuje s časom
Najväčším rizikom zostáva schopnosť krajiny projekty zrealizovať.
Na rozdiel od klasických eurofondov je plán obnovy časovo veľmi prísne ohraničený. Jednotlivé míľniky a ciele musia byť splnené v stanovených termínoch. Ak krajina reformy alebo investície nestihne, môže o časť financií prísť.
Práve preto centrálna banka venuje pozornosť aj rýchlosti realizácie projektov. Upozorňuje, že rozhodujúce budú najbližšie dva roky. Ak sa investície podarí uskutočniť podľa plánov, môžu významne podporiť ekonomický rast. Ak sa objavia ďalšie zdržania, pozitívny efekt bude slabší.
Nejde pritom iba o technický problém čerpania peňazí. Slovensko má za sebou viacero skúseností, keď veľké investičné programy narážali na komplikácie pri verejných obstarávaniach, povoľovacích procesoch alebo na personálne kapacity štátu.
Šanca, ktorá sa nemusí zopakovať
V čase, keď vláda konsoliduje verejné financie a obmedzuje výdavky, predstavuje program mimoriadne dôležitý zdroj investícií.
V prognóze jasne zaznieva, že bez týchto financií by bol hospodársky rast ešte slabší. Zároveň však regulátor upozorňuje, že len peniaze nestačia. Rozhodujúce bude, či sa ich podarí premeniť na projekty, ktoré zvýšia výkonnosť ekonomiky aj po roku 2026.
Práve v tom spočíva najväčší význam plánu obnovy. Nejde len o ďalší európsky fond. Ide o pokus zmeniť štruktúru slovenskej ekonomiky v období, keď krajina zápasí s pomalým rastom, demografickými problémami a rastúcou konkurenciou zo zahraničia.
Najbližšie dva roky ukážu, či Slovensko túto príležitosť využije. Ak áno, miliardy eur môžu pomôcť modernizovať krajinu na celé desaťročia. Ak nie, zostane po nich len ďalšia premárnená šanca, ktorú už nebude možné zopakovať.