Hraničný priechod Vyšné Nemecké (SK) – Užhorod (UA) využilo v mesiaci jún 2026 v priemere takmer 1 700 ľudí za deň. Prechádzajú ním nielen Ukrajinci, ale aj Nemci, Francúzi, Rakúšania či Česi. Ide o najvýznamnejší cestný hraničný priechod medzi Slovenskom a Ukrajinou. Cestujúci však hovoria o nedôstojných podmienkach.
S príchodom letných prázdnin nápor stúpol a k dlhým radom prispievajú viaceré faktory.
„Ľudia sa vracajú naspäť, berú si dovolenky. Napríklad tí, ktorí majú štatút odídenca alebo v zahraničí pracujú, idú s prázdninujúcimi deťmi na Ukrajinu pozrieť, či im stojí dom, či sa majú kam vrátiť alebo či ich rodičia nepotrebujú pomoc,“ ozrejmuje pre Štandard Eduard Buraš, ambasádor Zakarpatska v Slovenskej republike a expert na cezhraničnú spoluprácu s Ukrajinou.
Podľa dostupných údajov z Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru denne cez hraničný priechod prejde na vstupe aj výstupe v priemere 265 áut a 34 autobusov [štatistické údaje sú za jún 2026, pozn. red.].
Ako spresnil Buraš, ktorého redaktorka Štandardu zastihla práve na slovensko-ukrajinskej hranici vo Vyšnom Nemeckom, v stredu 1. júla na hranici čakalo osem veľkokapacitných autobusov (pre 70 až 80 ľudí), desať mikroautobusov aj osobné autá.
„Keď som sa vodiča spýtal, ako dlho čakal na hraniciach, povedal mi, že od pol druhej v noci,“ vraví ambasádor. Dodáva, že čakanie trvalo približne šesť hodín.
Cestujúci z autobusov za najväčší problém považujú to, že v čase vybavovania na colnici musia čakať vo veľkých horúčavách priamo na slnku „za plotom“. Žiadna klimatizovaná miestnosť alebo aspoň tieň pre nich k dispozícii nie sú.
Negatívne skúsenosti potvrdzuje aj jeden z cestujúcich, ktorý opisuje, že takmer dve hodiny čakal v oplotenom priestore pri vstupe do terminálu na 37-stupňovej horúčave, kým vybavili cestujúcich z dvoch autobusov. „Niektorým bolo z tepla zle. Takéto podmienky sú nedôstojné a mali by sa čo najskôr zmeniť,“ dodáva cestujúci.
Buraš upozorňuje na problém nepostačujúcich sociálnych zariadení. Z dôvodu vysokých teplôt sa nedalo vylúčiť, že najmä starším ľuďom či deťom príde zle alebo že niekto bude potrebovať záchrannú službu, prípadne ošetrenie. Práve na takéto situácie nie je priechod podľa neho vôbec pripravený ani domyslený.
Ambasádor upozorňuje aj na „katastrofálny stav“ toaliet. Vraví, že hranica je v zaostalom stave a nevyhovuje podmienkam 21. storočia.
Extrémne horúčavy postihli v uplynulých dňoch celé Slovensko. Redaktorku Štandardu zaujímalo, či majú cestujúci možnosť pri niekoľkohodinovom čakaní občerstviť sa. Ako Buraš vraví, nedávno tu bol postavený malý kiosk (bufet), kde si môžu čakajúci kúpiť vodu, kávu či nejakú žemľu, ale aj tento bufet postavil súkromník, a nie štát. „Štát tam neurobil nič,“ konštatuje.
Ambasádor upozorňuje, že problémy nespôsobujú len horúčavy. Hraničný priechod vo Vyšnom Nemeckom je pri prívalových dažďoch vystavený stekajúcej vode z okolitého terénu. Cestujúci podľa neho vystupujú z autobusov do dažďa a pri colnej kontrole sa stáva, že z premočených kufrov vyteká voda.
Podľa Buraša sú dlhšie čakacie lehoty pri výstupe zo Slovenska na Ukrajinu. Myslí si, že horúce dni ešte prídu, keďže je len začiatok júla. Očakáva aj ďalší nával ľudí.
Hranica na hrane
Od januára je priechod vo Vyšnom Nemeckom otvorený aj pre peších a cyklistov, čo podľa Buraša zvyšuje počet ľudí, ktorí ním prechádzajú. „Iba za prvé tri mesiace tu vtedy prešlo viac ako 30-tisíc osôb. A počet ľudí narastá,“ vyčísluje.
„Tento priechod nevyhovoval pred 10 rokmi a dnes už vôbec technicky a kapacitne nestačí na to, aby taká masa ľudí cezeň prechádzala,“ tvrdí Buraš.
V prípadoch, keď sú čakacie lehoty na vybavenie tri až štyri hodiny, cestujúci podľa Buraša radšej vystúpia z autobusu a využívajú tento peší koridor, keďže by inak zmeškali vlakové spoje z Užhorodu smerom na Kyjev. „Ťahajú kufre a idú peši na hranicu,“ opisuje.
Buraš poukazuje na nevyhovujúce podmienky nielen pre cestujúcich, ale aj pre colníkov a ďalších pracovníkov hraničného priechodu.
Vraví, že počas letnej sezóny je na colnici aj nedostatočné personálne obsadenie. Hraničné zložky musia naraz vybavovať osobné autá, mikrobusy, veľkokapacitné autobusy aj peších cestujúcich. Ak nie je na priechode dostatok ľudí, čakacie lehoty sa nevyhnutne predlžujú.
Na výstupe zo Slovenska navyše spomaľujú prechod dôkladné kontroly vykonávané Finančnou správou SR, pri ktorých sa kontroluje všetko, čo sa vyváža. „Tí ľudia sa vracajú domov a musia vyložiť všetko z kufrov von,“ vraví Buraš s tým, že samotní Ukrajinci vracajúci sa do svojej vlasti podstupujú prísne kontroly, ako keby vstupovali na územie Slovenska alebo do schengenu.
Ľudia za dlhé čakanie často vinia pracovníkov na hraničnom priechode. Ako opisuje Buraš, cestujúci sa sťažujú, kričia alebo nadávajú na policajtov a colníkov. Podľa neho však títo pracovníci za vzniknutú situáciu nemôžu. Príčinu vidí v nedostatočných kapacitách hraničného priechodu a nevyhovujúcich pracovných podmienkach.
Ambasádor považuje za hanbu, v akom stave sú podlahy či nábytok, ktoré pri svojom výkone pracovníci využívajú, alebo elektrotechnické zariadenia, vykurovacie zariadenia či nefungujúca klimatizácia.
„Veď aj tí colníci sú len ľudia,“ konštatuje Buraš, ktorý sa s nimi pravidelne rozpráva. Ako vraví, chýba im aj základná miestnosť na oddych, keď pracujú na zmenách.
Vzhľadom na to, že extrémne horúčavy zvyšujú zaťaženie ukrajinskej energetickej siete, ktorá je oslabená opakovanými ruskými útokmi, a vo viacerých regiónoch dochádza k núdzovým odstávkam elektriny, redaktorku Štandardu zaujímalo, či sa to prejavuje aj na fungovaní hraničného priechodu. Podľa Buraša nie, keďže ukrajinské kontrolné pracoviská sú vybavené záložnými zdrojmi elektrickej energie.
Poľsko verzus Slovensko
Buraš upozorňuje, že kritická situácia a nápor ľudí na hraniciach nie sú len o tom, že sa začali prázdniny a ukrajinské deti či utečenci sa z Európy vracajú späť za rodičmi a domov.
Keďže sa na poľsko-ukrajinskom hraničnom priechode Medyka (PL) – Šehyni (UA) 15. júna začala rekonštrukcia, časť dopravy sa podľa Buraša presúva na iné hraničné priechody vrátane Vyšného Nemeckého. Vzniká tak ďalší nárast najmä autobusovej dopravy.
Samotná rekonštrukcia bude trvať rok a pol a týka sa zdvojnásobenia kapacity pruhov a výstavby novej modernej čakárne pre ľudí, ktorí čakajú na hraničnú a colnú kontrolu. Príde aj k výmene inžinierskych sietí, inštalácii nových kontrolných stanovíšť a moderných váhových systémov pre dopravu.
„Financuje to poľská vláda formou úveru Ukrajine vo výške približne 23,3 milióna eur, ktorý bude Ukrajina postupne splácať Poľsku,“ hovorí Buraš. Projekt je zároveň spolufinancovaný z fondov Európskej únie a investícií Podkarpatského vojvodstva.
„Poľsko dáva Ukrajine úver, ktorý bude splácať, a rekonštrukciu realizuje poľská firma,“ dodáva. Podľa neho tak Varšava pomáha Kyjevu zmodernizovať hraničný priechod a zároveň podporuje vlastné hospodárstvo, keďže zákazku získala domáca spoločnosť.
Podľa Buraša by sa tento zaujímavý model financovania mohol urobiť aj u nás. Slovensko by tak podľa neho mohlo poskytnúť podobný úver na modernizáciu priechodu Vyšné Nemecké a zároveň zapojiť slovenské firmy.
Redaktorku Štandardu zaujímalo, čo si ambasádor myslí o tom, že takýto model financovania Slovensko zatiaľ nechce.
„Pretože to nikoho nezaujíma a sme ďaleko od Bratislavy,“ tvrdí ambasádor Zakarpatska, ktorý je zároveň poradca prezidenta Ukrajinského zväzu priemyselníkov a podnikateľov (ULIE) Anatolija Kinacha pre ekonomickú, hospodársku a investičnú spoluprácu Ukrajiny a Slovenskej republiky.
„Už v 2019 sa pripravovali plány, v 2022 sa to riešilo, v 2024 sa povedalo, že ide rekonštrukcia. Máme rok 2026, a nič sa nedeje,“ prízvukuje Buraš s tým, že okolité štáty budujú nové hraničné priechody a Slovensko je úplne niekde inde. Situácia sa podľa neho nezlepšuje, ale zhoršuje.
„Pravdepodobne kým sa niečo na tých hraniciach nestane, nejaké nešťastie, tak to asi nikoho zaujímať nebude,“ dodáva na základe svojich osobných skúseností a z rozhovorov s ľuďmi, ktorí na hraniciach pracujú alebo cez ne prechádzajú.
Buraš vraví, že ak bude vojnový konflikt trvať ďalej, tak sa ľudia zo zón, ktoré sú pod neustálym bombardovaním, budú presúvať do bezpečnejších častí Ukrajiny. Tou je napriek posledným dronovým útokom Zakarpatsko.
„A tu sa nevylučuje, že nápor na hranice so Slovenskom bude ešte oveľa vyšší,“ dodáva na záver Buraš.