Americký minister vojny Pete Hegseth v Bielom dome predstavil pred samitom ministrov NATO v Bruseli bombastický plán stiahnutia amerických vojakov z Európy. Znižovanie počtu nasadeného personálu by ďaleko presahovalo zrušenie obrnenej brigády v Poľsku, prezident Donald Trump ho však zamietol.
Okrem Trumpa vyjadril nesúhlas s Hegsethovým plánom aj šéf národnobezpečnostnej rady – minister zahraničia Marco Rubio. Práve naňho dal prezident pri rozhodovaní o finálnych schválených slovách šéfa Pentagónu na stretnutí 18. júna, prezradili zdroje z administratívy denníku Wall Street Journal.
Hegseth preto na samite povedal len to, že Spojené štáty uskutočnia revíziu svojho vojenského postavenia na starom kontinente, pričom tento proces má trvať aspoň pol roka. Odhaľuje to však zásadný rozdiel medzi Trumpovými posolstvami na sieti Truth Social a reálnymi politickými krokmi.
Sľuby a realita
Kým sa vyjadrenia šéfa Bieleho domu voči Aliancii niesli v znamení výčitiek a vyhrážok – najmä po odmietnutí účasti na vojne proti Iránu –, že Spojené štáty v prípade vojny neprídu Európanom na pomoc, a Pentagón v národnej obrannej stratégii z januára avizoval stiahnutie sa na „svoju“ hemisféru, v konkrétnych krokoch Trump a MAGA spojenci ustupujú jastrabom.
Aj štyri dni pred začiatkom samitu NATO v Ankare vyhlásil, že európski spojenci „tam neboli pre nás“, čím zrejme myslel americko-izraelský útok na islamskú republiku. Predtým nahlas zvažoval aj vystúpenie z Aliancie, ktorú označil za „papierového tigra“.
No kým republikánsky líder svojim voličom už od predvolebnej kampane sľuboval, že Spojené štáty prestanú „doplácať“ na svojich spojencov po celom svete, stiahnutie vojakov z Poľska zvrátil po niekoľkých dňoch – a údajne ministrovi vojny vyčítal, že sa rozhodol bez schválenia nadriadeného.
O stiahnutie vojakov USA z Európy sa podľa Trumpa zaslúžilo najmä Nemecko, keďže kancelár Friedrich Merz v máji kritizoval Trumpov nátlak na NATO v otázke nasadenia v Iráne. Päťtisíc príslušníkov americkej armády malo odísť práve z Nemecka.
Za architekta sťahovania vojenskej prítomnosti sa všeobecne považuje Hegsethov poradca Elbridge Colby, ktorého cieľom je kumulovať vojenské a zahraničnopolitické prostriedky na strategický zápas s Čínou – často aj na úkor podpory spojencov v iných regiónoch sveta.
Fakt, že Trumpa prekvapilo Hegsethovo rozhodnutie o stiahnutí z Poľska, a to, že mu spolu s Rubiom fakticky zakázali príliš tvrdé vystupovanie voči Európanom, však symbolizuje zásadnú republikánsku otočku v prístupe k Severoatlantickej aliancii a odklon od izolacionizmu, na ktorého heslách Trump vyhral boj o Biely dom.
Táto otočka je čoraz viditeľnejšia aj pri téme Ukrajiny. Hoci Trump pred voľbami sľuboval rýchle ukončenie vojny s Ruskom a prezidenta Volodymyra Zelenského označoval za diktátora, ktorý údajne vojnu začal, sankcie voči Moskve pritvrdzoval počas celého doterajšieho funkčného obdobia.
Netreba zabúdať ani na to, že to bol práve Trump, ktorý počas prvého obdobia schválil dodávky raketometov Javelin za 47 miliónov dolárov – tie sa ukázali ako kľúčové prostriedky v ukrajinských rukách v prvých mesiacoch vojny.
Tvrdé vyjadrenia a následné odvolanie či kolísavosť sú metódou, ktorá si na amerických sociálnych sieťach vyslúžila aj vlastný mém – TACO. Ide o skratku frázy „Trump Always Chickens Out“, teda Trump zakaždým vycúva. Voči čerstvým spojencom sa však dokáže správať ako k podriadeným aj bez cúvania.
Machadovej zákaz ako posledný dielik imperializmu
Nanovo to pocítila dezignovaná viceprezidentka Venezuely María Corina Machadová, ktorú v mocenskom systéme Washingtonu vymenili už v januári. Hoci je podľa USA aj Európskej únie viceprezidentkou po voľbách v júli 2024, jej popularita doma postupne klesá.
Už počas návštevy Bieleho domu, počas ktorej Trumpovi odovzdala svoju nobelovku za mier, vyšlo najavo, že Trumpova vláda počíta viac s podporou pravej ruky uneseného lídra Nicolása Madura – aj napriek tomu, že Delcy Rodríguezová bola integrálnou súčasťou chávistického režimu [jej brat Jorge je predsedom parlamentu, pozn. red.].
Machadovej popularita sa začala prepadávať po tom, ako vyjadrila podporu americkej operácii Južný oštep, v rámci ktorej námorníctvo napádalo narkoteroristické lode – na ktorých sa však plavili zväčša Venezuelčania, ktorých zabitie líderka opozície neodsúdila. Aj predtým vyzývala na vojenský zásah voči Madurovi a nevyhranila sa ani voči Trumpovým výrokom na adresu migrantov.
Venezuelu na „ceste k demokracii“ pod taktovkou ministra Rubia koncom júna zasiahli najmenej tri zemetrasenia, ktoré si vyžiadali takmer 2 600 mŕtvych, viac ako 12-tisíc zranených a desaťtisíce nezvestných vrátane detí.
Desiatky krajín z Južnej Ameriky či Európy v reakcii na niekoľkonásobné zemetrasenie okamžite vyslali podporné záchranné a pátracie tímy a Machadová sa chcela do krajiny vrátiť, aby vyjadrila solidaritu. Na pokyn rezortu diplomacie však jej súkromné lietadlo smerujúce na medzizastávku Curaçao otočili naspäť do Washingtonu.
Podrobnosti neúspešného návratu z exilu prezradili Journalu anonymní spolupracovníci Machadovej, ktorí sa oboznámili s jej plánmi. Súčasťou cesty mal byť let na ostrov v Malých Antilách, odkiaľ ju mali súkromní kontraktori previezť na pevninu – išlo dokonca o tých istých, ktorí Machadovej v decembri 2025 pomáhali uniknúť, doplnili zdroje.
Ostrov je zámorským územím Holandska, ktorého úradníci mali sprvu dojem, že Machadovej pristátie je povolené americkou vládou. Tá však promptne odpovedala, že jej návrat nepovolili a Holanďania lietadlu neumožnili pristáť, opísali situáciu zdroje Journalu.
Denník sa obrátil aj na zdroje z Trumpovej administratívy, podľa ktorých Machadovej konanie na vlastnú päsť „rozzúrilo niektorých predstaviteľov Bieleho domu“, ktorí mali obavy z možnej politickej krízy v najhoršom možnom období tesne po zemetraseniach.
Trumpova vláda a konkrétne Rubio – ktorý spravuje záležitosti okolo Venezuely – tak vymenili Machadovej návrat za stabilitu krajiny a úroveň spolupráce medzi jednotlivými inštitúciami na pozadí živelnej pohromy. Opäť to však odhaľuje zákulisie fungovania mocenskej pyramídy amerických vlád, v ktorej sa po únose Madura dostala Rodríguezová vyššie ako jej vyzývateľka.
Aj tento zákaz je do určitej miery prípad TACO – kým pôvodné plány Trumpa, Rubia či Hegsetha počítali s inváziou do bolívarovskej republiky, okrem únosu prezidenta republikáni zo všetkého vycúvali. A hoci sa dočasná prezidentka zaviazala k spolupráci so Spojenými štátmi a otvorila krajinu pre zahraničných investorov, ideologicky je stále súčasťou chávistického režimu.
Trump však od začiatku januára pôsobí, akoby mu tento drobný úspech stačil. Aj pre túto politickú metódu existuje v angličtine výraz, a to „pulling punches“, teda brzdenie úderov. Prekvapený vlastnou silou a prieraznosťou Trump takpovediac brzdí svoje ruky v témach, ktoré jeho voliči považovali za rozhodujúce – vystúpenie z NATO, odchod z Ukrajiny či ovládnutie hemisféry.
To, ako Trump naplní a ukončí svoj posledný mandát v úrade 47. prezidenta, sa ešte len ukáže a je pravdepodobné, že dnes to ešte nevie ani on sám.
