Ukrajinské dronové útoky údajne natoľko ochromujú Rusko, že Putin bude čoskoro nútený prijať ukrajinské podmienky na mierové rokovania. Inými slovami, priznať porážku, ponechať Ukrajinu v pôvodných hraniciach a ešte ju odškodniť.
V tomto duchu sa nesie aj rétorika prezidenta Zelenského, hlavných európskych predstaviteľov aj časti Trumpovej administratívy. Samotná realita vojny však nasvedčuje opaku. Ukrajina stráca nielen Donbas, ale v posledných mesiacoch aj kľúčového poľského spojenca.
Realita na bojisku ukazuje iný obraz
Najskôr k ukrajinským dronom. Na jednej strane spôsobujú Rusku hospodárske škody a bežným Rusom pripomínajú, že sú vo vojne, ktorá nie je zadarmo. Na druhej strane ruský tlak na fronte nijako neoslabujú a ruskú spoločnosť skôr radikalizujú.
Neposúva sa smerom k ústupkom, ale k rozhodnejšiemu útoku nielen proti samotnej Ukrajine, ale aj proti západným štátom, ktoré dodávajú zbrane a rôznymi spôsobmi sa na útokoch podieľajú. Putin však zatiaľ predpokladá, že pokiaľ sa vyhne podobnej eskalačnej špirále, dosiahne svojím trpezlivým tlakom svoje.
Cez víkend mohol predložiť konkrétny výsledok, keď Moskva oznámila dobytie Kosťantynivky. Rusko sa priblížilo k základnému vojnovému cieľu. Kosťantynivka je kľúčovou, najvýchodnejšou pevnosťou donbaského valu, ktorého prelomením Rusko prekonáva poslednú prekážku na obsadenie zvyšku Doneckej oblasti.
Rusku sa tým tiež otvára cesta k ovládnutiu ďalších oblastí. Hoci o ne nemusí mať záujem, ale ich obsadením si môže zaistiť ešte silnejšiu pozíciu na budúcich rokovaniach o rusko-ukrajinskom mieri. S každým ďalším mesiacom vojny narastá územie ovládané Ruskom a ukrajinská pozícia slabne, čo s určitými výnimkami platí už od začiatku ruskej vojenskej operácie pred štyrmi rokmi.
Trhlina menom Poľsko
A akoby Zelenskyj chcel pozíciu svojej krajiny ešte viac podkopať, narúša vzťahy s Poľskom – s krajinou, ktorá poskytla významný diel západnej vojenskej pomoci, najmä tanky, obrnené vozidlá a lietadlá. Poľsko tiež považuje samo seba za druhého najvýznamnejšieho podporovateľa Ukrajiny hneď po USA, tu sa však ocitá v nerovnej súťaži s Nemeckom.
Do Poľska sa od začiatku vojny tiež uchýlilo najviac Ukrajincov utekajúcich na Západ. Práve o túto skutočnosť sa opiera poľské tvrdenie, že Ukrajine venuje viac ako ktokoľvek iný, čo dokladá sumou zodpovedajúcou takmer piatim percentám poľského HDP, pričom viac ako štyri percentá predstavujú práve náklady na ukrajinských utečencov. Nesporným faktom zostáva, že cez poľské územie prichádza na Ukrajinu prevažná väčšina západnej vojenskej aj nevojenskej pomoci.
Poľsko-ukrajinské vzťahy dlhodobo zaťažuje spoločná história. Ukrajinci považujú Poliakov za kolonizátorov, ktorí ich po stáročia vykorisťovali a nábožensky aj jazykovo utláčali. Poliaci naopak s bolesťou spomínajú na 40. roky minulého storočia, keď sa poľské obyvateľstvo na dnešnej západnej Ukrajine stalo obeťou rozsiahlych masakrov.
V oblasti Volyne bolo v rokoch 1943 až 1945 zavraždených viac ako stotisíc ľudí. Páchatelia týchto masakrov a ich vodcovia sú pre Poliakov vojnovými zločincami, pre Ukrajincov naopak hrdinami boja za národné oslobodenie. Stepanovi Banderovi či Romanovi Šuchevyčovi sa na Ukrajine stavajú pomníky.
Predstavitelia oboch krajín sa dnes pokúšajú vybrať z ťažkej histórie iné príbehy: o spoločnom poľsko-ukrajinskom boji proti ruskému impériu. Ale tie takú váhu v ukrajinskom kolektívnom vedomí nemajú. Keď sa dnes snaží kyjevský režim mobilizovať posledné ľudské, materiálne aj ideové zdroje, ktoré sa mu ponúkajú, siaha v ideovej oblasti práve k postavám týchto neslávnych hrdinov. Nič iné zrejme nezaberá. V posledných mesiacoch však zašiel Kyjev už príliš ďaleko.
Začalo sa to v máji, keď ukrajinská vláda nechala v Luxembursku exhumovať telo Andrija Meľnyka, predstaviteľa Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN-M), ktorý v 40. rokoch 20. storočia súťažil v nemeckom exile so svojím rivalom Banderom o priazeň nacistov pri budovaní samostatnej Ukrajiny. Telo previezli do Kyjeva, kde ho za účasti Zelenského pochovali s najvyššími štátnymi poctami.
V júni kyjevská vláda pomenovala svoju elitnú vojenskú jednotku „Hrdinovia Ukrajinskej povstaleckej armády“, teda po banderovských milíciách, ktoré spáchali volynský masaker.
Keď poľské protesty nič nezmohli, prezident Nawrocki odobral Zelenskému Rád bieleho orla, najvyššie poľské vyznamenanie, ktoré mu udelil pred troma rokmi jeho predchodca Duda. Takýto akt je v medzištátnych vzťahoch výnimočný. Ak sa prezidentovi v úrade odoberie už udelené vyznamenanie, zodpovedá to vzťahom na úrovni vojny. Keď sa Francúzsko rozhodlo v roku 2018 odobrať Rád čestnej légie sýrskemu prezidentovi Bašárovi Asadovi, už niekoľko rokov so Sýriou neudržiavalo diplomatické vzťahy a podporovalo jeho zvrhnutie.
Zelenskyj reagoval vo svojom štýle – výsmešne poslal najvyššie poľské vyznamenanie do Varšavy poštou. Asad zachoval diplomatickú úroveň a Francúzsku vrátil vyznamenanie prostredníctvom rumunského veľvyslanectva v Damasku. Zelenského gesto Ukrajincov zjednotilo. Začali hromadne vracať poľské vyznamenania. A to nielen jeho najbližší spolupracovníci, ako šéf prezidentskej kancelárie Kyrylo Budanov či minister zahraničia Andrij Sybiha, ale aj Zelenského predchodca a kritik Petro Porošenko.
Rovnaká vlna sa zdvihla v Poľsku, kde zase vracajú ukrajinské vyznamenania. Probruselský premiér Tusk najprv prezidenta Nawrockého kritizoval. Keď však vláda videla, ako veľmi sú Poliaci nahnevaní na Ukrajincov, zmenila tón a ústami ministra obrany Kyjevu odkázala, že s Banderom sa do EÚ cez poľské veto nedostanú. Budúcu jeseň čakajú Poľsko voľby a Tusk chápe, že s programom „Ukrajina na prvom mieste“ neuspeje.
Poľsko-ukrajinský stret sa neodohráva iba v rovine symbolov, má presah do ekonomických aj strategických vzťahov. Keď poľská firma v máji napriek medzinárodnému arbitrážnemu konaniu a zásahom poľskej vlády prišla o kontrakt na výstavbu obrovskej spaľovne odpadu v Ľvove, potvrdila sa skúsenosť mnohých ďalších poľských firiem, že na Ukrajine nie sú vítané.
Rovnako zišlo z výmeny deviatich poľských lietadiel MiG-29 za ukrajinské drony. Poľsko ponúklo stíhačky začiatkom roka výmenou za prísľub, že Ukrajina bude zdieľať dronové technológie aj operačné skúsenosti, ktoré chcelo využiť pri budovaní vlastných dronových jednotiek. V júni z Kyjeva do Varšavy odkázali, že na to nemajú kapacitu; avšak arabským štátom Perzského zálivu Ukrajina svoju dronovú kapacitu stále ponúka. Varšava následne zastavila odovzdávanie stíhačiek. Ukrajinský dôstojník potom pohrozil, že ukrajinské drony môžu byť použité aj proti Poľsku.
Otvorenému nepriateľstvu medzi Poľskom a Ukrajinou zatiaľ bráni spoločný nepriateľ.
Ukrajina počíta s tým, že Poľsko dnes nepodnikne nič, čo by ohrozilo jej schopnosť postaviť sa Rusku. Ide však o odhady na niekoľko mesiacov. Čo nastane potom, rieši Zelenskyj rovnako málo ako boj s Ruskom až do posledného Ukrajinca. Potom pravdepodobne utečie.
Ukrajina zostane, aspoň časť Ukrajiny, s ruským nepriateľom na východe a poľským na západe.
