Veliteľ Gruzínskej légie Mamuka Mamulašvili sa dostal do povedomia slovenskej verejnosti v roku 2025 po tom, ako predstavitelia vládnej moci informovali verejnosť o údajne chystanom prevrate v krajine.
Informácie o prevrate mali byť založené na obsahu tajnej správy Slovenskej informačnej služby (SIS) predstavenej poslancom Národnej rady. Podľa vyjadrení mnohých poslancov boli jej obsahom zistenia SIS, že v Slovenskej republike pôsobia rôzne subjekty usilujúce sa o destabilizáciu krajiny s cieľom zvrhnúť súčasnú vládu.
Predseda vlády Robert Fico (Smer) aj iní čelní predstavitelia vlády tvrdili, že do vtedy prebiehajúcich protestov boli údajne zapojení aj členovia Gruzínskej národnej légie, ktorá je podľa nich napojená na ukrajinskú rozviedku.
Demonštrácie mali vyústiť do pokusov zvrhnúť vládu a pripraviť krajinu na predčasné voľby.
Fico ďalej tvrdil, že Gruzínska národná légia bola aktívna v roku 2014 počas Majdanu v Kyjeve a že jeden z vedúcich predstaviteľov tejto skupiny Mamuka Mamulašvili sa podieľal na protestoch na Ukrajine a v Gruzínsku, pričom údajne pôsobil aj na Slovensku a bol v kontakte s opozičnými politikmi.
Riaditeľ SIS Pavol Gašpar potvrdil, že na Slovensku prebieha dlhodobá organizovaná hybridná operácia, ktorá sa začala dávno predtým, ako nastúpila vláda súčasného premiéra.
Z prevratu sa stala slovná hračka a bezpečnostné fiasko vlády
S odstupom času sa slovník vlády zmiernil a výraz „štátny prevrat“ bol údajne používaný s nadnesením. V prípade veliteľa Gruzínskej légie minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) informoval o jeho vyhostení, ako aj zaradení na zoznam nežiaducich osôb v schengenskom priestore z dôvodu, že predstavuje bezpečnostnú hrozbu pre Slovenskú republiku.
O zákaze vstupu na územie Slovenskej republiky informovali aj svetové médiá.
Za absolútne fiasko vládnej moci a jej vyjadrení o bezpečnostnej hrozbe zo strany Mamulašviliho možno považovať fakt, že táto osoba sa bez problémov objavila v Bratislave pol roka po údajnom prevrate. Mamulašvili však poprel, že by mal zákaz vstupu do schengenu.
V reakcii na prítomnosť „bezpečnostnej hrozby“ v Bratislave sa bezpečnostné zložky krajiny zmohli iba na chabé vyjadrenie, že situáciu monitorujú. Nepadlo ani slovo o tom, ako sa mohla podľa ich vyjadrení taká nebezpečná osoba dostať nielen do schengenu, ale priamo do Bratislavy.
Mamulašvili vystúpi na Pohode
Mamulašvili sa dostal do pozornosti verejnosti opäť po tom, ako festival Pohoda oznámil jeho vystúpenie na diaľku v rámci Operácie Nádej na ESET Science Stage. Spoločnosť ESET je zároveň uvedená medzi generálnymi partnermi festivalu.
Vzhľadom na vyjadrenia vládnych predstaviteľov o bezpečnostnej hrozbe a zákaze vstupu na naše územie, ich následné mlčanie a súčasné vystúpenie veliteľa Gruzínskej légie sa denník Štandard zaujímal o to, ako vlastne došlo k zaradeniu tejto osoby do programu známeho festivalu a ako to vnímajú štátne orgány.
Štandard oslovil organizátora festivalu Pohoda Michala Kaščáka s otázkami, kto rozhodol o zaradení Mamulašviliho do programu festivalu, či festival overoval jeho status na území krajiny a či považuje za vhodné poskytovať verejný priestor osobe, ktorú slovenské štátne orgány označili za nežiaducu alebo bezpečnostne rizikovú.
Za organizátora odpovedal riaditeľ pre PR a médiá Lukáš Grešš.
Veliteľa dostali na festival zahraničné mimovládky
Grešš ozrejmil, že „program diskusného bloku Operácia Nádej pripravili a zastrešovali neziskovky Dárek pro Putina a Nadácia otvorenej spoločnosti“, pričom podľa jeho názoru je dramaturgia diskusného bloku „postavená zaujímavo a dobre“.
Dárek pro Putina je názov českej občianskej a fundraisingovej iniciatívy, ktorú prevádzkuje Nadační fond pro Ukrajinu. Jej účelom je organizácia zbierok na podporu Ukrajiny a nákup vojenskej techniky. Organizácia uvádza, že v spolupráci s ukrajinským veľvyslanectvom v Prahe odovzdala Ukrajine vybavenie za viac ako jednu miliardu českých korún.
Nadácia otvorenej spoločnosti vznikla z prostriedkov amerického Open Society Institute, ktorý bol spojený s finančníkom Georgeom Sorosom a jeho synom.
Slovenská nadácia však uvádza, že sa v roku 2013 od pôvodnej zakladajúcej organizácie osamostatnila a v súčasnosti už nemá postavenie člena medzinárodnej siete Open Society Foundations. Nadácia je zároveň grantovou organizáciou – prerozdeľuje peniaze ďalším mimovládnym subjektom.
Na otázky týkajúce sa statusu Mamulašviliho a jeho vystúpenia na diaľku Grešš odpovedal, že tento spôsob prezentácie bol daný jeho „osobnými a časovými možnosťami“, a preto festival neskúmal, či má stále zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo do schengenského priestoru.
Grešš sa ďalej vyjadril: „Neposudzujeme našich vystupujúcich podľa toho, ako ich označí vláda. Nerobili sme to nikdy a nikdy to robiť nebudeme. Je dôležité povedať, že slovenská vláda označuje mnoho ľudí rôznymi nálepkami. Od bežných ľudí, ako v prípade Hedvigy Malinovej, ktorú po jej napadnutí neonacistami vlády Roberta Fica opakovane označovali za osobu, ktorá chce povaliť vládu, cez umelcov a umelkyne až po novinárky a novinárov.“
Organizátori festivalu nežiadali o stanoviská štátnych orgánov k osobe veliteľa Gruzínskej légie, pretože tak nerobia ani v súvislosti s inými účinkujúcimi na Pohode.
Grešš zároveň nepovažuje za problém poskytovať priestor Mamulašvilimu. „Vláda má na rôznej úrovni mnoho ‚sporov‘, týka sa to vo zvýšenej miere občianskeho sektora aj umeleckej obce, čo ma osobne mrzí. Jedným z ďalších terčov ‚sporov‘ vlády sú médiá a slobodní novinári, napriek tomu ich máme na Pohode akreditovaných stovky,“ ozrejmil.
Riaditeľ pre PR a médiá však zdôraznil, že „za obsah každej diskusie nesie v prvom rade zodpovednosť ten, kto sa na nej zúčastňuje. Nemôžeme vopred vedieť, aký bude obsah ich vystúpení, nijako to neovplyvňujeme“. Dodal, že Pohoda sa hlási k podpore napadnutej Ukrajiny.
Spoločnosť ESET o vystúpení Mamulašviliho nevedela
Denník Štandard pri tejto téme oslovil s otázkami aj spoločnosť ESET, ktorá sponzoruje Pohodu a na pódiu nesúcom jej názov má Mamulašvili vystúpiť.
Spoločnosť ESET prostredníctvom svojho kontaktu pre médiá Petra Blažečku odpovedala, že „netvorí a ani nezodpovedá za dramaturgiu festivalu, tá je v plnej kompetencii organizátorov festivalu Pohoda. Na základe nášho partnerstva sme programovo zastrešili len vzdelávacie diskusie a prednášky pod hlavičkou ESET Science, ktoré sú v programe ESET Science Arény v piatok a sobotu v neskorších doobedňajších a skorých poobedňajších hodinách“.
Podľa Blažečku spoločnosť „o zaradení Mamuku Mamulašviliho do programu ESET Science Arény vopred nevedela a na základe zmluvy neboli organizátori ani povinní nám jednotlivých diskutujúcich vopred oznamovať alebo vyžadovať naše schválenie“.
Blažečka k téme dodal: „Spoločnosť ESET je apolitická, no verí v hodnoty, ktoré sú základom slobodnej, otvorenej a demokratickej spoločnosti. Hneď po začiatku ruskej invázie sme deklarovali našu podporu brániacej sa Ukrajine. ESET sa stiahol z ruského a bieloruského trhu, ukrajinskej strane sme poskytli podporu v rámci kybernetickej ochrany a ľuďom utekajúcim pred vojnou, ako aj tým, ktorí na Ukrajine naďalej čelia následkom vojny, humanitárnu pomoc. Hoci jednotlivých rečníkov podujatia nevyberáme ani neschvaľujeme, samotnú diskusiu o vojne na Ukrajine, ako aj zbierku na evakuačné sanitky pre Ukrajinu podporujeme.“
ESET k festivalu Pohoda doplnil: „Pre partnerstvo s festivalom Pohoda sme sa rozhodli preto, lebo ho vnímame ako slobodný priestor, kde sa prirodzene stretávajú hudba, umenie, veda a otvorený dialóg a kde sa rešpektujú rôznorodé kultúrne, ideové či hodnotové postoje. Práve preto veríme, že aj predmetná diskusia bude otvorená, rešpektujúca a vyvážená, čomu zodpovedajú aj ďalší účastníci, okrem iných napríklad bývalý náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR, generál Daniel Zmeko.“
Štátne orgány sa k údajnej hrozbe nevyjadrili
Štandard požiadal o rozsiahle vyjadrenie k otázkam súvisiacim s Mamulašvilim aj Ministerstvo vnútra SR a SIS. Otázky smerovali k statusu Mamulašviliho, jeho zákazu vstupu na Slovensko či do schengenu, k tomu, ako vnímajú jeho vystúpenie na Pohode, či predstavuje bezpečnostné riziko, či naň boli organizátori festivalu upozornení a či pokračuje v aktivitách proti Slovensku.
Otázky smerovali aj k tomu, či sa status veliteľa Gruzínskej légie nejako zmenil a či je jeho vystúpenie na verejnom festivale z pohľadu štátneho orgánu v poriadku.
Slovenská informačná služba do uverejnenia článku neposkytla odpovede na zaslané otázky a za ministerstvo vnútra odpovedalo komunikačné oddelenie Prezídia Policajného zboru.
Komunikačné oddelenie zaslalo na 14 konkrétnych otázok odpoveď v znení: „Policajný zbor sa z dôvodu ochrany osobných údajov nevyjadruje ku konkrétnym osobám. Zároveň nie je možné poskytovať informácie o operatívnej činnosti, operatívnych opatreniach ani operatívnych informáciách Policajného zboru, keďže ich zverejnenie by mohlo zmariť alebo sťažiť plnenie ich účelu a ohroziť efektívnosť tejto činnosti.“
Toto strohé a nič nehovoriace vyjadrenie prišlo po tom, ako vrcholoví predstavitelia vládnej moci široko verejne informovali o osobe Mamulašviliho ako o veľkom probléme pre krajinu.
Na jednom z najvýznamnejších slovenských festivalov tak zahraničné mimovládky presadili verejné vystúpenie osoby, o ktorej vláda tvrdí, že predstavuje bezpečnostné riziko pre krajinu.
Organizátor festivalu ani jeho sponzor s tým nemajú problém, pretože neexistujú žiadne oficiálne a faktami podložené informácie o zákaze vstupu tejto osoby ani o jej prípadnej podvratnej činnosti zo strany štátu.
Politici podsúvali verejnosti závažné informácie o údajnom prevrate a hybridných hrozbách. Tvár tejto bezpečnostnej hrozby Mamuka Mamulašvili sa bude priamo prihovárať tisíckam občanov Slovenska a nemožno to označiť za problém.
Kompetentné štátne orgány, ktoré by vedeli poskytnúť dostatočne jasné a záväzné vyjadrenia o tejto osobe, mlčia. Po fiasku s návštevou Mamulašviliho v Bratislave už zrejme nechcú poskytovať ďalšie zavádzajúce informácie.
Do úvahy, samozrejme, prichádza aj možnosť spravodajského monitorovania osôb, prepojení, komunikačných kanálov, cieľov či iných aspektov okolo veliteľa Gruzínskej légie. Napriek tomu by štátne orgány mali potvrdiť aspoň to, čo už pri téme bezpečnosti krajiny verejne hovorili predstavitelia štátu.
Verejnosť sa potom musí pýtať, či skutočne išlo o bezpečnostnú hrozbu alebo si vláda iba robila politickú kampaň s tvárou konkrétnej osoby, prípadne či rezignovala na bezpečnosť krajiny alebo sú štátne orgány rovnako neschopné, ako sa to ukázalo v prípade vyšetrovania týrania zavraždenej ženy v Gelnici.
Ak Mamulašvili predstavuje problém pre bezpečnosť krajiny, ako je potom možné, že vystúpi takto verejne a bez adekvátnych zásahov štátu? Ak problém nepredstavuje, čo sa zmenilo od minulého roka? A zmenilo sa vôbec niečo?