Samit Severoatlantickej aliancie v tureckej Ankare bol podľa slovenského prezidenta Petra Pellegriniho konštruktívny. Aliancia podľa neho ukázala jednotu, čo bolo jedným z cieľov, a Slovenská republika patrí medzi spojencov, ktorí si svoje záväzky dlhodobo plnia a aktívne prispievajú k posilňovaniu spoločnej bezpečnosti. Vyhlásil to pre médiá po skončení zasadnutia lídrov.
Lídri členských štátov NATO na samite potvrdili záväzok voči kolektívnej obrane a takisto neochvejnú podporu Ukrajine. Spolu s prezidentom Pellegrinim boli v Turecku aj minister zahraničných vecí Juraj Blanár a šéf rezortu obrany Robert Kaliňák (obaja Smer).
Slovensko nemá problém obhájiť svoje záväzky
Hlava štátu zdôraznila, že napriek očakávaniam o možných rozporoch prebiehalo rokovanie v konštruktívnej atmosfére. „Samit jasne ukázal, že NATO je jednotné a pripravené spoločne reagovať na bezpečnostné výzvy,“ mieni prezident.
Zároveň pripomenul, že Slovensko patrí medzi spoľahlivých a dôveryhodných spojencov. „Slovensko dnes nemá na samite žiadny problém obhájiť svoje záväzky. Patríme ku krajinám, ktoré už prekračujú hranicu dvoch percent a majú jasne stanovenú trajektóriu ďalšieho rozvoja do roku 2035,“ vyzdvihol s tým, že nárast obranných výdavkov bude postupný a zohľadnia sa v ňom najmä efektivita a reálny prínos investícií.
Významnou témou plenárneho zasadnutia samitu NATO bola podpora obranného priemyslu. Pellegrini poukázal na to, že Slovensko sa v posledných rokoch zaradilo medzi lídrov vo výrobe veľkokalibrovej munície a disponuje kapacitami, ktoré majú význam nielen pre slovenskú ekonomiku, ale aj pre kolektívnu obranu Aliancie.
„Slovensko masívne investovalo do rozvoja obranného priemyslu. Dnes patríme k špičke vo výrobe veľkokalibrovej munície a sme pripravení ponúknuť nielen výrobu, ale aj transfer technológií našim aliančným partnerom,“ zdôraznil.
Prinášame skúsenosti prospešné pre celú Alianciu
Zmenšovanie vojenskej prítomnosti Spojených štátov amerických v Európe má byť podľa Pellegriniho postupné. Ocenil rastúcu pripravenosť európskych spojencov preberať väčší podiel zodpovednosti za spoločnú obranu.
Uviedol, že Slovensko bude naďalej aktívne prispievať ku kolektívnej obrane NATO. Priblížil, že od roku 2027 plánuje nasadiť lietadlá F-16 v rámci misie Air Policing na ochranu vzdušného priestoru pobaltských krajín a pokračovať bude aj v pôsobení v mnohonárodných jednotkách Aliancie vrátane posilňovania svojej prítomnosti v Lotyšsku.
„Bude to náš ďalší príspevok. Sme súčasťou mnohonárodnej brigády, ktorá je v Lotyšsku, kam opäť budúci rok presunieme delostreleckú spôsobilosť spolu s našimi húfnicami Zuzana, čím sa budeme spolupodieľať na ochrane východného krídla priamo v baltickom prostredí. Zároveň na Slovensku naďalej pokračuje a bude pokračovať aktivita mnohonárodnej brigády pod velením španielskej armády na Lešti, ktorá je súčasťou ochrany východného krídla. Takže Slovensko je veľmi hlboko zapojené do všetkých tých aktivít,“ vyhlásila hlava štátu.
„Slovensko je pripravené byť súčasťou silnejšej európskej zodpovednosti v rámci NATO. Sme stabilný, dôveryhodný a rešpektovaný partner, ktorý svoje záväzky nielen plní, ale prináša aj konkrétne riešenia, kapacity a skúsenosti prospešné pre celú Alianciu,“ zdôraznil Pellegrini.
Prezident doplnil, že za Slovensko na samite prezentoval aj potrebu zvýšiť počet vojakov. Odprezentoval pritom projekt Národných obranných síl (NOS). Ten sa podľa neho stretol s výrazným záujmom u aliančných partnerov. O skúsenosti Slovenska s vytváraním a fungovaním tohto projektu prejavili záujem napríklad Portugalsko a Slovinsko, pričom o fungovanie NOS sa zaujímajú aj predstavitelia aliančného velenia, uviedol Pellegrini.
Pomoc Ukrajine je na individuálnom posúdení členov
Súčasťou záverov samitu bola aj pomoc Ukrajine. Pellegrini pripomenul, že tá zostáva na individuálnom posúdení členských krajín a závery žiadnu z nich nezaväzujú k vojenskej pomoci. „Slovensko v tomto nemá vôbec nejaký osamotený postoj a dokonca priamo na rokovaní ho deklaroval aj český premiér (Andrej) Babiš a ďalší,“ uviedol.
Prezident potvrdil, že Slovensko bude pokračovať v humanitárnej, logistickej a energetickej pomoci Kyjevu, ako aj v poskytovaní odmínovacích technológií a podpore budovania ochranných prístreškov.
Zároveň zdôraznil, že Slovensko sa nebude finančne podieľať na aliančnom balíku vojenskej pomoci vo výške 70 miliárd eur.
Samity nemusia byť každý rok
Pellegrini považuje každoročný interval samitov NATO za prikrátky na zhodnotenie skutočných výsledkov Aliancie. Poukázal aj na výdavky spojené s organizovaním samitu a jeho rozsah.
„Pokiaľ sa nič mimoriadne nedeje, tak ten dvojročný interval by bol možno lepší, ale takéto rozhodnutie ešte stále nepadlo. Uvidíme, čo ukážu najbližšie mesiace,“ povedal.
Slovenský prezident ocenil aj komunikáciu šéfa Aliancie Marka Rutteho s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Ten na samite opäť spomenul Grónsko a snahu Spojených štátov ostrov získať.
„Dokonca sa na pozadí hovorí o možnom posilnení vojenských základní Spojených štátov na danom území bez toho, aby bolo treba nejakým spôsobom meniť status samotnej krajiny. Takže z tohto pohľadu si myslím, že Aliancia pod vedením generálneho tajomníka NATO, ktorý má dobré a korektné vzťahy s pánom prezidentom Trumpom a ktorý s ním hlavne vie hovoriť, si udrží svoje tempo a momentum jednoty,“ uviedol Pellegrini.
Zo záverov samitu napokon vypadla zmienka o budúcoročnom stretnutí lídrov členských krajín aliancie v albánskej Tirane. Agentúra Bloomberg v stredu zverejnila informáciu, podľa ktorej NATO zvažuje, že vynechá budúcoročný samit.
Stretnutie s Babišom
Pellegrini a český premiér Andrej Babiš na stredajšom bilaterálnom rokovaní počas samitu ocenili obnovenie spoločných rokovaní slovenskej a českej vlády.
„Zhodli sme sa, že ako spojenci máme spoločný záujem posilňovať východné krídlo NATO,“ uviedol prezident.
KDH a PS vítajú závery samitu
Dve opozičné strany ocenili závery aliančného stretnutia. „Sme si plne vedomí, že racionálne investície do obrany Slovenska sú nevyhnutné na zabezpečenie samostatnosti a územnej celistvosti nášho štátu ako hrdého člena Severoatlantickej aliancie. Tieto investície však musia ísť ruka v ruke so zachovaním sociálnej zodpovednosti štátu. Financie musia byť vynaložené výhradne na získanie takých vojenských spôsobilostí, ktoré umožnia príslušníkom našich ozbrojených síl ubrániť Slovenskú republiku aj voči novým a moderným hrozbám, ktorým slobodný svet v posledných rokoch čelí,“ uviedol predseda KDH a poslanec parlamentu Milan Majerský.
Kresťanskí demokrati v tejto súvislosti upozorňujú, že vláda SR nesie plnú zodpovednosť za hospodárne nakladanie s verejnými zdrojmi. Hnutie zdôraznilo, že zvýšený objem financií v rezorte obrany nesmie slúžiť ako priestor na netransparentné praktiky.
Poslanec parlamentu Tomáš Valášek (PS) podotkol, že európski spojenci a Kanada navyšujú vojenské rozpočty a objednávajú novú techniku.
„Pribúdajú im aj ľudia v ozbrojených silách, aby si európski spojenci aj po stiahnutí časti amerických síl udržali schopnosť odstrašiť Rusko od útoku. A v prípade potreby obránili kontinent. Toto všetko sú výborné správy pre Slovensko, pretože lepšiu garanciu bezpečnosti ako NATO nemáme a nenájdeme,“ dodal Valášek.
(tasr, luc)