Je relatívne bežné, že americkí politici vlastnia a nakupujú akcie. V tomto ohľade sa príliš nelíšia od veľkej časti americkej strednej a vyššej triedy, ktorej po zaplatení bežných výdavkov zostávajú voľné prostriedky na investovanie.
Z európskeho pohľadu môže táto prax pôsobiť eticky problematicky. Politici sú totiž prinajmenšom nepriamo v strete záujmov a zároveň majú prístup k informáciám, ku ktorým sa bežný investor nedostane.
Americký prístup však tradične stavia skôr na zverejňovanie majetku a transparentnosť transakcií než na úplný zákaz investovania. Ako kedysi ukázal Max Weber, protestantská kultúra spájala hospodársky úspech s usilovnosťou, disciplínou a niekedy aj s Božou priazňou.
Ani európske pravidlá však nie sú nepriestrelné. Politik, ktorý chce skutočného vlastníka investícií skryť alebo pravidlá obísť, si spravidla cestu nájde.
Sledovanie investičných krokov amerických politikov patrí k obľúbeným činnostiam profesionálnych investorov, amatérov i obyčajných zvedavcov, ktorí chcú poukázať na možné prepojenie politickej moci a súkromného zisku. Každá nápadne úspešná transakcia preto okamžite vyvoláva otázku, či išlo iba o dobrý odhad alebo o výhodu plynúcu z prístupu k informáciám, ktoré bežný investor nemá.
Politický kapitál na burze
Jedným z najsledovanejších balíkov cenných papierov sa stalo portfólio rodiny demokratickej političky Nancy Pelosiovej. Samotné obchody vykonával predovšetkým jej manžel Paul Pelosi, ktorý je skúseným investorom.
Napriek tomu sa práve jej meno stalo symbolom obchodovania amerických politikov. Dôvodom bola nielen vysoká úspešnosť niektorých investícií, ale aj ich načasovanie v sektoroch, o ktorých sa súčasne rozhodovalo vo Washingtone.
Na internete preto vznikli celé účty, databázy a investičné stratégie, ktoré obchody členov Kongresu kopírujú. Zverejnená transakcia síce prichádza s oneskorením a sama osebe nedokazuje zneužitie neverejných informácií, napriek tomu zostáva cennou stopou, pretože ukazuje, kam politici a ich rodiny skutočne ukladajú vlastné peniaze.
Trumpovo investičné impérium
Rovnako ako takmer vo všetkom, čo Donald Trump robí, sa aj v oblasti investícií prejavila jeho záľuba vo veľkých číslach.
Zatiaľ čo pre väčšinu amerických prezidentov platí nepísané pravidlo, že pred nástupom do funkcie prevedú významnú časť svojho majetku do slepého alebo trustového fondu, Donald Trump sa rozhodol ponechať si nad väčšinou svojho majetku nepriamu kontrolu.
Zároveň výrazne zmenil prístup oproti svojmu prvému obdobiu v Bielom dome. Počas neho priznal 517 akciových transakcií. Joe Biden za celé štyri roky vo funkcii uviedol iba 13 transakcií. Trump však v roku 2025 vykázal viac ako 22-tisíc obchodov, v priemere viac ako 60 transakcií za každý kalendárny deň.
Podľa povinne zverejnených dokumentov sa Trumpovi v roku 2025 darilo mimoriadne dobre. Hodnota jeho investičných účtov vzrástla najmenej z 237 miliónov na 858 miliónov dolárov. Celkové príjmy mimo prezidentského platu presiahli 2,2 miliardy dolárov.
Samotné nákupy akcií sa podľa odhadov denníka Financial Times pohybovali medzi 461 miliónmi a 1,4 miliardy dolárov, zatiaľ čo predaj dosiahol 138 až 433 miliónov dolárov.
Rast Trumpovho majetku však nebol výsledkom iba úspešného obchodovania na burze. Najväčšia časť príjmov, približne 1,4 miliardy dolárov, pochádzala z kryptomenových projektov.
Nehnuteľnosti, hotely a golfové ihriská, na ktorých Trump vybudoval svoju povesť miliardárov, mu priniesli zhruba 575 miliónov dolárov. Tradičné realitné impérium tak prvýkrát výrazne zatienil biznis s digitálnymi tokenmi.
Daňové priznania bez kontroly
V prípade amerického prezidenta nejde ani tak o jednotlivé obchody, ako skôr o nepretržitú investičnú aktivitu. Pre jeho politickú i podnikateľskú hyperaktivitu má takmer všetko, čo urobí, nejaký vplyv na finančné trhy.
Z etických dôsledkov si pritom Donald Trump príliš ťažkú hlavu nerobí. V máji 2026 jeho vlastné ministerstvo spravodlivosti uzavrelo dohodu, ktorá finančnému úradu zakazuje znovu kontrolovať staršie daňové priznania Trumpa, jeho synov a prepojených firiem. Nešlo síce o prezidentskú milosť, praktický výsledok sa jej však v mnohom podobá, pretože predchádzajúce daňové priznania prezidentovej rodiny sa ocitli mimo dosahu ďalších federálnych kontrol.
Trumpovo vysvetlenie, prečo podľa neho nedochádza k stretu záujmov, je založené na tom, že jednotlivé obchody nezadáva osobne. Jeho investičné účty majú samostatne spravovať externé finančné inštitúcie, ktoré rozhodujú bez jeho pokynov.
Je, samozrejme, ťažko predstaviteľné, že by americký prezident osobne vykonával viac ako 60 transakcií denne. Tento argument však nerieši podstatu problému. Trump zostáva vlastníkom investícií, ktorých hodnotu môže ovplyvniť rozhodnutiami, ktoré prijíma v Bielom dome.
Vysvetlenie prezidenta
Sám Trump ponúka jednoduchšie vysvetlenie svojho finančného úspechu. Zarába preto, že americká burza rastie. Od prezidentských volieb v novembri 2024 do začiatku júla 2026 posilnil index S&P 500 približne o 30 percent. Hoci trh počas tohto obdobia zasiahli dva veľké otrasy, a to najskôr oznámenie rozsiahlych ciel z 2. apríla 2025 a neskôr vojna s Iránom, americké akcie sa z oboch prepadov dokázali zotaviť a znovu sa priblížili rekordným hodnotám.
Trump preto tvrdí, že z rastu neprofituje iba on, ale všetci Američania, ktorí majú peniaze uložené na burze. „Všetci zarábame,“ vyhlásil pri vysvetľovaní svojich príjmov. Jeho argumentácia je logicky štruktúrovaná. Rast amerických spoločností podporuje verejne, nabáda občanov, aby do americkej ekonomiky investovali, a sám robí to isté. Z jeho pohľadu teda nejde o skryté obohacovanie na úkor Američanov, ale o otvorenú stávku na úspech Spojených štátov.
Nová dimenzia spojenia Bieleho domu a Wall Street
Problém je v tom, že Trump nezostáva iba pri všeobecnej podpore amerických akcií. Niektoré spoločnosti, ktorých akcie vlastní, súčasne verejne chváli. Najvýraznejším príkladom je Dell. Trump počas prvého štvrťroka nakúpil akcie tejto firmy približne za 5,1 milióna dolárov a následne Američanov priamo vyzval, aby si išli kúpiť počítač tejto značky. Akcie Dellu po jeho slovách prudko posilnili.
Prezident verejne podporoval aj spoločnosti Micron, Intel, AMD alebo Hewlett Packard Enterprise, a to predovšetkým pre ich investície do výroby čipov a technologickej infraštruktúry v Spojených štátoch.
V jeho portfóliu sa zároveň objavujú spoločnosti ako Nvidia, Broadcom, Apple, Alphabet, Microsoft, Meta a ďalšie technologické giganty. Nedá sa však automaticky tvrdiť, že každá firma, ktorej akcie Trump vlastní, predstavuje jeho verejný investičný tip. V tom spočíva genialita Trumpovej stratégie.
Keď americká burza rastie, zarába ako investor. Keď niektorú firmu verejne podporí, môže jej rast vydávať za dôkaz správnosti svojej hospodárskej politiky. Trumpovi nástupcovia to budú mať o poznanie ťažšie.
Američania si medzitým môžu zvyknúť, že prezident nie je len vrchným veliteľom a tvorcom hospodárskej politiky, ale aj dodávateľom horúcich burzových tipov. Spojenectvo medzi Wall Street a Bielym domom tým dostáva úplne novú dimenziu.