Ako prišlo ku kontaktu?
Išiel som sa tam prejsť. Ako som kráčal a usmial sa na nich, tak prejavili záujem o kontakt.
Čo ich zaujímalo?
Pýtali sa ma, či viem po anglicky. Potom jeden z nich vytiahol mobil a v ňom mal skvelý prekladač, takže sme sa nemali problém dohovoriť ani po slovensky.
Vedeli, kde sa práve nachádzajú?
Nie, nevedeli. Pýtali sa ma na to. Tiež chceli vedieť, ako ďaleko sú Bratislava a Nemecko. Vraj ich sem niekto priviezol.
Odkiaľ vlastne boli?
Vraj zo Sýrie. Mali pri sebe len tie papiere. Boli apatickí.
Nebáli ste sa ich?
Nie. Keď som ich chcel fotiť, začali byť nepríjemní. Skôr mi napadlo, či niečo nechytím. Jeden z nich mal spálenú tvár, druhý po tvári chrasty a ďalší obviazanú ruku.
Videli ste medzi nimi aj nejaké ženy?
Nie. Obe skupiny boli čisto mužské. Bol medzi nimi aj asi 5-ročný chlapec. Bolo mi ho veľmi ľúto. Keby som vedel, že ich stretnem, donesiem im vodu.
Pýtali si od vás niečo?
Áno, peniaze. Chceli ich minúť na lístky na vlak do Bratislavy a následne do Nemecka. Vraj by mi eurá ktosi hradil na účet cez neznámu banku. Pýtali sa aj, či neviem zohnať pre nich šoféra.
Poskytli ste im peniaze?
Nie.