Doživotný trest udelili súdy za viacero skutkov, pričom v tom čase dozorujúci prokurátor Peter Šufliarsky hovoril dokopy o siedmych vraždách v období medzi rokmi 1994 až 2000 a jednu vraždu si Černák objednal aj priamo z väzenia. Súd mu preukázal aj vraždu Imricha Oláha, sám Černák sa priznal k plánovaniu vrážd Róberta Holuba a Štefana Fabiána. Súdy pri týchto skutkoch často konštatovali obzvlášť zavrhnutiahodné pohnútky alebo obzvlášť brutálny spôsob vykonania zo strany niekdajšieho šéfa podsvetia.
Černák sa neskôr v rámci uzatvárania dohôd o vine a treste pred súdom priznal dokopy k štrnástim vraždám a dvom skutkom všeobecného ohrozenia, keď na likvidáciu konkurentov použil výbušný systém. Bývalá prokurátorka Eva Mišíková, dnes advokátka, hovorí o tom, že sa jej Černák priznal až k tridsiatim vraždám. Napriek rozsiahlemu výpočtu tých najzávažnejších trestných činov, aj takýto odsúdený má možnosť dostať sa na slobodu pri splnení zákonných podmienok.
Každý má nárok na prepustenie
Trestný zákon totiž aj v prípade trestu odňatia slobody na doživotie ustanovuje možnosť podmienečného prepustenia na slobodu, o ktorú môže odsúdený požiadať po vykonaní dvadsiatich piatich rokov trestu. Daná možnosť bola do legislatívy zakomponovaná judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej je potrebné vo všetkých členských štátoch upraviť národnú legislatívu v tom zmysle, že každý, kto je odsúdený na doživotný trest odňatia slobody, by mal mať právo po minimálne tomto období požiadať o podmienečné prepustenie. Predchádzajúca úprava s ustanovením o treste odňatia slobody na doživotie bez možnosti prepustenia bola z tohto dôvodu vypustená zo slovenského právneho poriadku.
Mikuláš Černák mal možnosť požiadať o prvé podmienečné prepustenie v apríli 2023, teda po uplynutí dvadsiatich piatich rokov od jeho uväznenia. Vtedy tak neurobil a v dnešnej dobe požiadalo o jeho podmienečné prepustenie najprv občianske združenie Reštart, následne aj on sám, aby sa vyhol podozreniu z účelovosti konania združenia. Ak by totiž neuspel sám pri podmienečnom prepustení, o ďalšie by mohol požiadať až o tri roky. Ak by so žiadosťou neuspelo združenie, Černák by mohol žiadať o prepustenie už o rok.
Podmienky možného prepustenia musí posúdiť súd
Súd bude pri podmienečnom prepustení posudzovať splnenie zákonných podmienok. Odsúdeného môže podmienečne prepustiť na slobodu, ak vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Ak ide o osobu odsúdenú na doživotie, tá môže byť podmienečne prepustená najskôr po dvadsiatich piatich rokoch výkonu tohto trestu, ak s ohľadom na okolnosti činu, za ktorý bola odsúdená, a povahu jej osobnosti nehrozí jej prepustením opakovanie spáchaného alebo obdobného činu. Mikuláš Černák podľa svojho obhajcu formálne spĺňa podmienky na podmienečné prepustenie. Požiadal oň po stanovenej dobe, má kladné hodnotenia z výkonu trestu a dokonca mu takéto prepustenie ako prvému v histórii väzňov schválil aj riaditeľ ústavu, v ktorom Černák trest vykonáva.
Zmyslom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody však nie je, aby bol páchateľ za dobré správanie, prípadne dobrú prácu vo výkone trestu, automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby. Pri podmienečnom prepustení treba mať vždy na zreteli účel trestu. Podmienečné prepustenie bude odôvodnené len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude aj na slobode viesť riadny život a že pre spoločnosť tu nie je priveľké riziko jeho recidívy. Pôjde o prípady, keď samotná hrozba výkonom zvyšku trestu odňatia slobody bude postačujúca najmä z dôvodu, že ide o páchateľa, ktorý nie je hlbšie narušený, a je tu odôvodnený predpoklad, že sa zdrží páchania trestných činov v budúcnosti.
Musí byť naplnený účel trestu
V tomto kontexte treba dať do pozornosti dve skutočnosti. Pri prvej musí okrem iného súd prihliadnuť na povahu spáchaných činov a naplnenie účelu trestu. Mnohonásobné vraždy spáchané obzvlášť surovým spôsobom a zo zavrhnutiahodných pohnútok nemožno v nijakom prípade zaradiť do kategórie činov, pri ktorých by sa páchateľ mal pohybovať medzi verejnosťou. Rozhodne nemožno hovoriť ani o naplnení účelu trestu, ak by si iba v prípade vrážd, ku ktorým sa Černák priznal, odsedel 26 rokov.
To by znamenalo, že za každú vraždu si odpykal menej ako dva roky trestu. Ak je niečo výsmechom spravodlivosti, tak je to takýto pomer trestnej činnosti a následného trestu. Účelom trestu má byť okrem napravenia páchateľa aj zabezpečenie ochrany spoločnosti pred takýmto páchateľom, zároveň odradenie iných od páchania obdobnej trestnej činnosti. Spoločnosť by sa mala jednoznačne zhodnúť na tom, že mnohonásobní vrahovia nemajú byť postihovaní za svoje konanie smiešnymi trestami.
Práve rozsah jeho kriminálnych aktivít spôsobil to, prečo bol odsúdený na doživotný trest a nie na tresty nižšieho rozsahu. Ďalšie tresty za skutky nedostal iba preto, že už bol odsúdený na doživotie. Ak by sa predpokladalo jeho prepustenie po určitej dobe, teda by vykonával trest na dobu určitú, za každý ďalší skutok by dostal ďalší trest, čo by v konečnom dôsledku opäť vyústilo do doživotného trestu. Formálna beztrestnosť za vraždy, pri ktorých bolo upustené od potrestania pre výkon jeho doživotia, by sa tak reálne naplnila, ak by bol Černák prepustený.
Náprava páchateľa je predmetom znaleckého skúmania
Druhá skutočnosť, ktorú bude súd zohľadňovať bude náprava páchateľa. Súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení väzňa musí zvážiť okolnosti, či daný trest splnil svoj účel alebo nie. Tieto skutočnosti vyhodnocujú znalci na základe psychiatrických a psychologických posudkov, rovnako sa prihliada na hodnotenie odsúdeného z výkonu trestu ako aj iné okolnosti, ako rodinné zázemie, možnosti zamestnania a podobne. Teda súd musí vo všeobecnosti zhodnotiť, či odsúdený je pripravený na resocializáciu, teda na začlenenie sa do riadnej spoločnosti.
V prípade odborných posudkov musia znalci skúmať, či človek, ktorý spáchal také množstvo vrážd a iných trestných činov, sa mohol v podmienkach väzenia napraviť. Černák pritom sám povedal, že pri výkone trestu bol na cele sám 17 rokov. Ako už je verejnosti známe z verejného pojednávania pri podmienečnom prepustení Mikuláša Černáka, tieto posudky mali byť pozitívne a odporúčať jeho prepustenie. Psychologička na súde hovorila o absencii takej poruchy pri odsúdenom, ktorá by bránila jeho návratu do spoločnosti.
Klinický psychológ Jindřich Cupák pri začiatku Černákovej spolupráce s políciou tvrdil, že neverí v Černákovu nápravu a ten si len chce vylepšiť vyhliadky na podmienečné prepustenie z basy. Ako dodáva, obhajcovia Černáka hľadali cestu pre zlepšenie jeho životnej situácie a našli východisko v podobe spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní, aby sa Černák mohol dostať na slobodu. Psychológ pripomína práve rozsah jeho trestnej činnosti, kde sám odsúdený vytvoril systém a spôsoby, ktorými vraždil a páchal trestnú činnosť. Podľa psychológa pri opakovanom prekračovaní spoločenských noriem najhrubším spôsobom je jasné, že tam k žiadnej zmene nedochádza.
Obhajca vidí splnenie podmienok na prepustenie
Podľa obhajcu Erika Magála, jeho klient Mikuláš Černák spĺňa dané požiadavky na prepustenie, a to ako kladným hodnotením v rámci väzenia, tak aj z hľadiska odborných posudkov. Sám hovorí, že jeho zaujíma pri prepustení Černáka iba zákonná rovina, nie morálne odsúdenie za skutky ktoré v minulosti spáchal. Pripomína, že kritici prepustenia nemajú znalosť spisu, ktorý obsahuje hodnotiace správy svedčiace o náprave Černáka.
Pri týchto tvrdeniach obhajcu je zaujímavá skutočnosť, že Magál zastupuje Černáka iba niečo vyše dvoch mesiacov. O jeho skutkoch a činnosti vie iba zo spisového materiálu a na základe vykonaných porád vo väznici, kde mu Černák prezentoval súčasný prerod jeho hodnotového postoja oproti jeho minulému pôsobeniu v organizovanom zločine. Verejnosť pritom nemusí poznať súčasné detaily jeho života za mrežami, ale pozná výpočet vrážd, ku ktorým sa sám priznal. A tie pri možnom prepustení zavážia.
Samotné hodnotenie prípustnosti prepustenia vykoná súd, ktorý bude musieť vyhodnotiť všetky skutočnosti samostatne aj vo vzájomnej súvislosti. Černák je z pohľadu práva, samozrejme, osoba ako každá iná, a mali by na neho pri všetkom platiť rovnaké podmienky. Toľko teória. Z praxe možno uviesť, že práve kvôli Černákovi zákonodarca musel prijať legislatívu známu ako lex Černák, ktorá predĺžila lehoty väzby, aby sa v tom čase ako výnimočne nebezpečná osoba nedostal na slobodu.
Žiadosť o podmienečné prepustenie je však iba právo odsúdeného a súdy mu môžu, ale aj nemusia vyhovieť. Osoby sa skutočne môžu vo výkone trestu napraviť, aj keď štatistiky recidívy hovoria skôr o opaku. Pri prepúšťaní odsúdených ako je Mikuláš Černák treba byť maximálne opatrný. Nie je to obyčajný väzeň. Jeho mimoriadne brutálne skutky ako aj dlhodobé odmietanie spolupráce s políciou, ktoré sa zmenilo iba pár rokov pred možnosťou prepustenia, skladajú obraz o jeho osobnosti.
Ak by súdy jeho prepustením poslali spoločnosti odkaz, že sa masový vrah tvoriaci jadro organizovaného zločinu môže dostať na slobodu po uplynutí základnej lehoty trestu, musia to extrémne detailne a presvedčivo odôvodniť. V Černákovom prípade sa však stačí pozrieť na základné kritérium prepustenia. A to, či bol trest za jeho činy dostatočný.