Za niekoľko rokov, počas ktorých je Merkelová v politickom dôchodku, sa základy jej politického systému stihli rozsypať na kúsky. CDU sa pod novým predsedom Merzom vrátila na pravú stranu spektra, AfD sa nechce prepadnúť pod približne 15 percent, lacné ruské energie sú preč a s nimi aj lepšie časy nemeckého priemyslu. Mladíci z islamského sveta, ktorí po roku 2015 tak intenzívne obohacujú Nemecko, sú skôr záťažou pre sociálny a justičný systém, než nevyhnutne potrebnou pracovnou silou pre nový Wirtschaftswunder [hospodársky zázrak, pozn. red.].
Dlhé tiene merkelovského systému však pretrvali, a to nielen v demografii nemeckej populácie a v podobe skutočnosti, že odstavené jadrové elektrárne už nepôjde znova zapnúť. Jedným z najdlhších tieňov je ale človek, konkrétne Ursula von der Leyenová, zdiskreditovaná nemecká politička, ktorej domáce problémy „premostila“ Merkelová tak, že jej zaistila vysoké kreslo v Bruseli.
Von der Leyenová je osoba, na ktorej kariére by sa dalo ilustrovať, čo všetko je s európskou politikou zle. Do vysokej politiky jej značne napomohla skutočnosť, že je dcérou významného politika CDU Ernsta Albrechta (v rokoch 1976 až 1990 bol premiérom spolkovej krajiny Dolné Sasko).
Jediná funkcia, ktorú vykonávala ako-tak kompetentne, bola pozícia ministerky pre rodinu, ale jej pôsobenie na ministerstve práce už bolo nanajvýš priemerné a ako spolková ministerka obrany priviedla Bundeswehr do ešte hlbšej krízy, než sa nachádzal pred jej nástupom.
Pri odchode do Bruselu za sebou v Nemecku zanechala kontroverziu v podobe snahy presadiť veľký internetový filter (od tej doby sa jej hovorí nelichotivo Zensursula) a rovnako značne podozrivých zákaziek na konzultačné služby z čias, keď v príslušnej firme pôsobil jej syn. Vyšetrovanie týchto zákaziek bolo skomplikované okrem iného tým, že pri odchode z funkcie odovzdala dokonale premazaný telefón.
V takej situácii väčšina politických kariér definitívne skončí, ale Leyenová bola vždy mimoriadne lojálna svojej nadriadenej Merkelovej a tá ju pred piatimi rokmi dokázala rôznymi zákulisnými metódami presadiť na pozíciu predsedníčky EK.
V nej sa von der Leyenová prejavuje úplne rovnako ako predtým v nemeckej politike, len namiesto pochybných konzultácií u McKinsey pochybne dohodla dodávku očkovacích látok pre EÚ (pričom SMS správy zachytávajúce komunikáciu medzi ňou a šéfom Pfizeru Albertom Bourlou rovnako záhadne zmizli) a snaží sa presadiť dystopický systém Chat Control 2.0, ktorý by sledoval všetky obrázky a videá, ktoré si vymieňame v rámci komunikačných aplikácií. Nuž, Zensursula, len s väčšou mocou v rukách. A teraz bojuje o ďalších päť rokov vo funkcii.
Nezostáva než dúfať, že poslanci Európskeho parlamentu to budú vidieť inak. Tento posledný personálny pozostatok „systému Merkel“ by mal ísť rovnako do politického dôchodku.
Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.