Pre iránsky režim je obzvlášť trápne, že zahynul v ostro stráženom komplexe Islamských revolučných gárd. Irán je navyše hlavným sponzorom Hamasu, využíva ho vo svojej vojne proti židovskému štátu. Teherán preto sľubuje tvrdú pomstu.
Na druhej strane tvrdé slová patria do tradičného iránskeho arzenálu, konkrétne kroky už menej. Celá záležitosť môže vyšumieť. Nie je vylúčené, že ďalšie kolo konfrontácie bolo znovu odložené.
Vojna ale ani tak nemusí byť ďaleko. Izrael má dlhodobý pocit obkľúčenia iránskymi spojencami. Medzi nich sa počíta Hamas v Gaze, Hizballáh v Libanone, Asadov režim v Sýrii a Húsíov v Jemene. Po vpáde hôrd Hamasu a masakri 7. októbra 2023 dospel Jeruzalem k názoru, že tento stav nemôže ďalej tolerovať.
Izrael pravidelne bombarduje iránske vojenské zariadenia v Sýrii. Húsíovia tiež dostali nedávno lekciu po tom, ako ich raketa zasiahla Tel Aviv. Hamas pomaly speje k zániku. Najväčším nebezpečenstvom je momentálne Hizballáh. Ten solidárny s Gazou raketami ostreľuje severný Izrael, asi 60-tisíc ľudí bolo preto evakuovaných.
Pre Izrael je neprijateľné, aby časť jeho územia bola dlhodobo neobývateľná. Navyše jedna z rakiet si vyžiadala životy 12 detí, čo v Izraeli len podnietilo odhodlanie s tým niečo urobiť. Cieľom je donútiť Hizballáh vypratať južný Libanon a tým mu zabrániť v raketovej paľbe. Zároveň je Hizballáh oveľa pôsobivejší nepriateľ ako Hamas, vraj disponuje 100-tisíc bojovníkmi a arzenálom 150-tisíc rakiet.
Demonštrácia izraelskej sily
Zabitie Haníja, ale aj vojenského veliteľa Hizballáhu Fuáda Šukra je pokusom Izraela ukázať svoju silu a odradiť Hizballáh aj Irán od ráznych akcií. Ukazuje, že môže svojich nepriateľov dostihnúť kdekoľvek na svete. Je to však aj signál, že sa konfrontácie nebojí.
Pokiaľ k regionálnej vojne naozaj dôjde, ako zareagujú ostatní hráči v regióne?
Kľúčová bude úloha Spojených štátov. Napriek všetkej kritike smerujúcej od Bidenovej administratívy smerom k vláde Benjamina Netanjahua sú USA rozhodnuté v prípade núdze Izrael podporiť. Do oblasti posielajú lode schopné zostreľovať rakety, letku stíhačiek a štyritisíc mariňákov.
Turecko sa naopak vyhráža priamym zapojením do vojny proti Izraelu. „Musíme byť veľmi silní, aby Izrael nemohol robiť Palestíne také smiešne veci. Rovnako ako sme vstúpili do Karabachu, rovnako ako sme vstúpili do Líbye, môžeme niečo podobné urobiť aj im,“ vyhlásil turecký prezident. Narážal na podporu Azerbajdžanu proti Arménsku a jednej zo strán líbyjskej občianskej vojny.
V oboch prípadoch však išlo o vyslanie hlavne poradcov a operátorov dronov. Ak je to model, veľké zapojenie Turecka nemožno očakávať. Pokiaľ vôbec nejaké. Nie je to prvýkrát, čo sa Erdoğan takto tvrdo vyjadruje.
V marci sľuboval, že „pošle Netanjahua za Alahom“. Skôr je to vyjadrenie pre domáce publikum. Erdoğanova moc sa opiera o fundamentalistickejšie naladenú časť tureckej spoločnosti. Nebude náhoda, že Erdoğan svoje vyhrážky vyhlásil pred spolustraníkmi. A aj keby sa na niečo chystal, narazí na odpor Spojených štátov. Tie by len nerady videli vojnu medzi svojimi spojencami. Tiež majú na Erdoğana isté páky, ako je napríklad dodávka 40 stíhačiek F-16, po ktorých Erdoğan túži.
Zaujímavá bude reakcia Saudskej Arábie. Tá neznáša Irán, považuje ho za svojho úhlavného nepriateľa. Oficiálne vzťahy s Izraelom neudržuje, neoficiálne sú veľmi dobré. Rijád dáva najavo, že ho nejakí Palestínčania nezaujímajú, viac stoja o koordináciu s Izraelom, v snahe zabrániť iránskemu nástupu.
Pri poslednej eskalácii v apríli, keď Teherán vypálil na Izrael asi 300 rakiet a dronov, sa Saudovia dokonca zapojili do ich zostreľovania. Irán už arabské krajiny varoval, že ak sa znovu zapoja do obrany Izraela, stanú sa potenciálnym cieľom útoku aj ony.
Klišé o sude s pušným prachom je síce značne otrepané, ale v týchto týždňoch sedí na Blízky východ dokonale.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.