Kardinál Dominik Duka bol ďalším, kto poukázal na olympijský škandál, keď - podľa jeho slov - „muž bije v športovej disciplíne boxu ženu“. A bol prvý, kto dal do súvislosti tento stav vecí s Istanbulským dohovorom otázkou: „Kde je Istanbulský dohovor, kde sú jeho obhajcovia?“
Áno, prečo mlčia k bitiu žien mužmi v ringu podporovatelia Istanbulského dohovoru? Istanbulský dohovor má predsa v názve, že je dohovorom o boji proti násiliu na ženách.
Odpoveď na túto otázku je oveľa nepríjemnejšia , než si mnohí vedia predstaviť.
Istanbulský dohovor chápe násilie na ženách podstatne širšie ako my laici. Laik si predstaví modrinu na tvári ženy, ktorú jej spôsobil manžel (či dnes čoraz častejšie partner).
Pre rodových ideológov je násilie na ženách „spoločenský mechanizmus“ zapríčinený tzv. rodovými stereotypmi, ktoré určujú, ktoré činnosti sú správne pre mužov a ktoré pre ženy. Preto Istanbulský dohovor požaduje odstránenie rodových stereotypov.
Nuž a zavedenie ženského boxu a následne boxu, v ktorom mužskí boxeri boxujú proti ženám (a samozrejme porážajú ich), je príkladom odstránenia rodového stereotypu, čo je presne to, čo Istanbulský dohovor žiada.
A najlepšie je, keď tí muži v ringu sú „transgender“, ktorých má Istanbulský dohovor pod osobitnou ochranou, lebo čo už je výstižnejším príkladom zameniteľnosti rolí mužov a žien ako takéto osoby, však?
No a že to tie ženy v ringu bolí, prípadne pritom i plačú, je síce mrzuté, ale pre genderových ideológov, súdiac podľa ich mlčania, je to vec druhoradého významu.
Je to podobné, ako v prípade žien, ktoré sú nútené v šatniach, či sprchách znášať pohľad na nahých mužov, ktorí tvrdia, že sú ženami. Nie je to nič iné ako psychologické násilie na tých skutočných ženách, ale je to v logike Istanbulského dohovoru, ktorý ochraňuje „transgender“ osoby.
Hovoríte, že to je šialené? Áno, je to šialené.
Pýtate sa, či teda boj proti násiliu na ženách môže viesť k násiliu na ženách?
Nuž, keď ten boj vedú progresívni liberáli, odpoveď znie Áno.