Štúdia načrtáva vplyv uzavretia Hormuzského prielivu

Dlhodobé uzavretie Hormuzského prielivu by malo významné dôsledky pre globálne dodávateľské reťazce a trhy s energiou. Taký je záver novej štúdie, ktorú cituje chemie.de, popredný priemyselný portál pre chemický sektor.

Výskum uskutočnili Inštitút pre analýzu dodávateľských reťazcov v Rakúsku (ASCII), vedecké centrum pre komplexnosť (CSH) a Technická univerzita v Delfte.

Štúdia po prvýkrát systematicky skúma, ako veľmi sú krajiny a priemyselné odvetvia na celom svete závislé od vývozu z piatich štátov Perzského zálivu, ktorých námorný obchod prechádza výlučne cez Hormuzský prieliv - Iránu, Spojených arabských emirátov, Kataru, Kuvajtu a Bahrajnu. Zo zistení vyplýva, že ázijské ekonomiky by boli narušením prieplavu zasiahnuté oveľa viac ako európske ekonomiky.

Tieto krajiny spolu vyvážajú tovar v hodnote približne 1,2 bilióna dolárov ročne, pričom najväčší podiel na ovplyvnených obchodných tokoch majú energetické produkty, ako je ropa, skvapalnený zemný plyn a rafinovaná ropa, a to približne 800 miliárd dolárov.

Zdá sa, že najzraniteľnejšie by boli ázijské ekonomiky – najmä Čína, India či Japonsko, ktoré sú na dovoze z regiónu výrazne závislé.

Krátkodobé prerušenie dopravy by podľa analýzy spôsobilo skôr rast cien než výpadky dodávok. Ak by však blokáda trvala viac než štyri týždne, mohlo by dôjsť k výrazným oneskoreniam a narušeniu výroby. Európa je síce menej závislá, no niektoré krajiny – najmä Taliansko, Belgicko či Spojené kráľovstvo – čelia vyššiemu riziku.

Dlhodobé obmedzenia by zároveň mohli zvýšiť výrobné náklady a oslabiť konkurencieschopnosť energeticky náročných odvetví.