Americký miliardár Warren Buffett tento rok po prvý raz vynechal Gatesovu nadáciu zo svojich pravidelných charitatívnych darov, čím ukončil takmer dve desaťročia trvajúce filantropické partnerstvo. Akcie spoločnosti Berkshire Hathaway v hodnote približne šesť miliárd dolárov venuje štyrom rodinným nadáciám, ktoré vedú jeho deti.

Deväťdesiatpäťročný Buffett neuviedol dôvod zmeny. Rozhodnutie však prichádza po zverejnení dokumentov amerického ministerstva spravodlivosti o zosnulom sexuálnom delikventovi Jeffreym Epsteinovi, ktoré obsahovali aj informácie o kontaktoch spoluzakladateľa Microsoftu Billa Gatesa s Epsteinom. Gatesa neobvinili zo žiadneho trestného činu a opakovane vyjadril ľútosť nad ich vzťahom.

Od roku 2006 Buffett daroval Gatesovej nadácii akcie Berkshire Hathaway v hodnote viac ako 47 miliárd dolárov. Nadácia uviedla, že je za jeho dlhoročnú podporu vďačná a zostáva finančne stabilná aj vďaka prísľubu Billa Gatesa vložiť do jej činnosti 200 miliárd dolárov do plánovaného ukončenia fungovania v roku 2045.

Buffett zároveň oznámil, že všetok svoj zostávajúci majetok plánuje do konca roka 2034 darovať štyrom rodinným nadáciám.

(reuters, lud)

Český poslanec Filip Turek v utorok vyhlásil, že až do vyšetrenia svojej pondelňajšej autonehody nebude vykonávať funkciu splnomocnenca vlády pre klimatickú politiku a Green Deal. V prípade, že bude políciou uznaný za vinníka nehody, odstúpi z funkcie. TASR o tom informuje podľa portálu Novinky.cz.

„Dokým polícia nerozhodne o vinníkovi, nebudem vykonávať funkciu splnomocnenca a zachovám sa podľa výsledkov vyšetrovania polície. Rozhodnutie budem plne rešpektovať a v prípade, že budem označený za vinníka, na funkciu rezignujem,“ uviedol poslanec na Facebooku.

Turek v pondelok v centre Prahy narazil do nemocničného vozidla prevážajúceho krv, ktoré sa v dôsledku toho prevrátilo na strechu a jeho vodič utrpel zranenia. Zo zverejnených záberov vyplýva, že Turek do križovatky smeroval v ľavom odbočovacom pruhu, z ktorého však neodbočil, ale pokračoval rovno. Práve tam sa zrazil s nemocničným autom.

Premiér Andrej Babiš v reakcii na zverejnené zábery vyhlásil, že ak sa tá situácia stala tak, ako to z týchto záberov vyplýva, Turek by mal rezignovať na funkciu splnomocnenca.

(tasr)

Rastúci dopyt po strategických surovinách prináša nielen nové hospodárske príležitosti, ale aj bezpečnostné výzvy, ktoré si vyžadujú zodpovednú správu, transparentnosť a medzinárodnú spoluprácu. Vo svojom vystúpení na zasadnutí Organizácie Spojených národov (OSN) na vysokej úrovni venovanom kritickým nerastom pre energetickú transformáciu to v utorok uviedol minister zahraničných vecí Juraj Blanár.

„Je dôležité si uvedomiť, že dopyt po týchto zdrojoch rastie bezprecedentným tempom. Pre mnohé rozvojové krajiny to predstavuje jedinečnú príležitosť na podporu hospodárskej diverzifikácie, vytvárania pracovných miest a dosahovania cieľov udržateľného rozvoja,“ upozornil s tým, že tento potenciál možno naplno využiť len vtedy, ak ho bude sprevádzať zodpovedná správa vecí verejných, transparentnosť a dôraz na ochranu životného prostredia a ľudských práv.

Šéf slovenskej diplomacie zároveň pripomenul, že Slovensko v tomto roku schválilo prvý Akčný plán prieskumu kritických nerastných surovín na území SR na roky 2026 – 2030. Zdôraznil tiež, že otázka kritických surovín úzko súvisí s energetickou bezpečnosťou, ochranou kritickej infraštruktúry a bezpečným prístupom k prírodným zdrojom vrátane vody, ktoré patria medzi priority slovenskej kandidatúry do Bezpečnostnej rady OSN.

„Efektívne riadenie kritických nerastov je nevyhnutným predpokladom spravodlivej a udržateľnej energetickej transformácie. Vyžaduje si koordinovaný prístup, ktorý spája politické rozhodnutia, technické riešenia a medzinárodnú spoluprácu,“ vyhlásil. Podľa Blanára je Slovensko naďalej pripravené aktívne prispievať k tomuto úsiliu podporou multilaterálnych riešení, posilňovaním partnerstiev a výmenou skúseností.

(tasr)

Nemecká vláda má v stredu schváliť nový balík opatrení na znižovanie byrokracie, ktorý má firmám a občanom priniesť úsporu približne 600 miliónov eur ročne. Berlín sa tým snaží posilniť konkurencieschopnosť najväčšej európskej ekonomiky po rokoch slabého hospodárskeho rastu.

Minister pre digitalizáciu Karsten Wildberger uviedol, že balík obsahuje viac ako desať opatrení. Celková ročná úspora dosiahnutá od novembra 2025 by tak mala vzrásť na 10,4 miliardy eur. Vláda kresťanských a sociálnych demokratov si stanovila cieľ znížiť administratívnu záťaž podnikov o štvrtinu, čo predstavuje približne 16 miliárd eur.

Medzi pripravovanými opatreniami je nahradenie niektorých osobných návštev úradov práce videohovormi, digitalizácia procesov v zdravotníctve či zrušenie povinnosti umiestňovať ekologické známky na elektromobily.

Nemecká obchodná a priemyselná komora upozornila, že byrokracia je podľa jej prieskumu najväčším problémom pre 45 percent firiem. Vláda zároveň pripravuje širšie reformy vrátane prísnejších lehôt pre úrady. Pri niektorých typoch žiadostí by platilo, že ak úrad nerozhodne do štyroch mesiacov, budú automaticky schválené.

(reuters, lud)

Ukrajina po prvý raz objedná francúzske stíhačky Rafale a nové francúzsko-talianske systémy protivzdušnej obrany SAMP/T-NG. Dohody, ktoré v utorok formalizovali Kyjev a Paríž, zároveň umožnia licenčnú výrobu viacerých západných rakiet priamo na Ukrajine.

Kyjev si objedná prvých 16 lietadiel Rafale z plánovanej flotily 100 strojov, ktorú obe krajiny oznámili vlani v novembri. Nákup budú financovať z úverového programu Európskej únie na podporu Ukrajiny. Výcvik ukrajinských pilotov a technikov by sa mohol vo Francúzsku začať už v roku 2026, pričom prvé štyri lietadlá budú dodané po jeho ukončení.

Ukrajina zároveň plánuje obstarať štyri systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany SAMP/T-NG. Do ich dodania jej Francúzsko a Taliansko poskytnú dve staršie verzie tohto systému.

Súčasťou dohôd je aj povolenie na licenčnú výrobu záchytných striel Aster 30, navádzaných bômb AASM a striel s plochou dráhou letu SCALP na ukrajinskom území. Dohody majú posilniť obrannú spoluprácu a výrobné kapacity Ukrajiny v čase, keď Rusko zintenzívňuje raketové a dronové útoky na ukrajinské mestá.

(reuters, lud)

Zástupcovia Libanonu a Izraela v utorok v Ríme obnovili rokovania o implementácii dohody sprostredkovanej Spojenými štátmi, ktorá má viesť k postupnému stiahnutiu izraelských síl z juhu Libanonu. Prvý deň rokovaní označilo americké ministerstvo zahraničných vecí za pozitívny a potvrdilo, že budú pokračovať aj v stredu.

Rámcová dohoda počíta s odzbrojením militantných skupín vrátane Hizballáhu, nasadením libanonskej armády na juh krajiny a postupným odchodom izraelských jednotiek. Libanon však očakáva najmä pokrok pri izraelskom sťahovaní, hoci rýchly prelom sa neočakáva.

Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar uviedol, že dohoda je jedinou cestou vpred. Izrael je podľa neho pripravený začať s realizáciou dvoch pilotných zón, v ktorých by sa odzbrojil Hizballáh, izraelská armáda by sa stiahla a kontrolu by prevzali libanonské ozbrojené sily.

Libanonský prezident Joseph Aún vyzval domácu delegáciu, aby žiadala okamžitý začiatok sťahovania izraelských síl z pilotných zón ešte pred ďalšími rokovaniami. Izrael naopak tvrdí, že svoje jednotky ponechá na juhu Libanonu dovtedy, kým bude Hizballáh naďalej ozbrojený.

(reuters, lud)

Opozičné Hnutie Slovensko tvrdí, že projekt Miestnych občianskych a poriadkových služieb (MOaPS) sa ocitol na pokraji zániku. Vládu vyzvalo, aby zabezpečila financovanie projektu v rozsahu, ktorý umožní zachovať súčasné pracovné miesta aj fungovanie služieb vo všetkých mestách a obciach, ktoré o ne majú záujem.

Podľa hnutia vypršia posledné zmluvy súčasných projektov do konca tohto roka, pričom na ich pokračovanie je zatiaľ zabezpečených len približne 31 percent potrebných financií. Poslanec Peter Pollák (Slovensko – Za ľudí) tvrdí, že viac ako 1 600 ľudí môže prísť o prácu. Kritizoval aj splnomocnenca vlády pre rómske komunity Alexandra Daška, ktorý podľa neho opakovane ubezpečoval samosprávy aj zamestnancov, že financovanie bude zabezpečené.

Hnutie pripomenulo, že projekt v rokoch 2024 až 2026 stál takmer 97 miliónov eur. Na zachovanie jeho súčasného rozsahu do začiatku ďalšieho programového obdobia EÚ by podľa opozície bolo potrebných približne 58,2 milióna eur.

Poslanec Lukáš Bužo zároveň tvrdí, že vláda nedokáže projekt udržať napriek tomu, že Slovensko má podľa neho na podporu rómskych komunít k dispozícii približne miliardu eur.

(tasr, lud)

Dvadsaťšesť bývalých zamestnancov spoločnosti Meta podalo na federálnom súde v Kalifornii žalobu, v ktorej firmu obviňujú z diskriminácie pri hromadnom prepúšťaní. Tvrdia, že spoločnosť pri výbere zamestnancov na prepustenie využívala softvér s umelou inteligenciou, ktorý znevýhodňoval ľudí so zdravotným postihnutím alebo tých, ktorí čerpali zdravotné voľno.

Podľa žaloby Meta pri hodnotení zamestnancov zohľadňovala ukazovatele, ako produktivita či využívanie interných nástrojov umelej inteligencie. To malo negatívne ovplyvniť pracovníkov, ktorí pre zdravotné problémy nemohli pracovať v plnom rozsahu.

Spoločnosť začiatkom roka oznámila, že zruší približne 10 percent pracovných miest, čo predstavuje takmer osemtisíc zamestnancov, pričom prepúšťanie pokračovalo aj v ďalších mesiacoch.

Žalobcovia, ktorí vystupujú anonymne a pochádzajú zo šiestich štátov vrátane Kalifornie a New Yorku, tvrdia, že Meta porušila federálne aj štátne zákony zakazujúce diskrimináciu či odvetné opatrenia voči zdravotne znevýhodneným pracovníkom, ľuďom na zdravotnom voľne alebo tehotným ženám.

Meta obvinenia odmieta. Podľa hovorkyne rozhodnutia o prepúšťaní prijímali ľudia, nie umelá inteligencia.

(reuters, lud)

Dolná komora talianskeho parlamentu v utorok odmietla kľúčovú časť volebnej reformy presadzovanej stranou premiérky Giorgie Meloniovej. Agentúra Reuters uvádza, že ide o citeľnú politickú prehru premiérky pred parlamentnými voľbami, ktoré sa majú konať budúci rok.

Parlament rokuje o zmene volebného systému, ktorá by zaviedla plne pomerné zastúpenie s bonusom mandátov pre víťaznú koalíciu. Poslanci však v tajnom hlasovaní tesne odmietli návrh strany Bratia Talianska na opätovné zavedenie preferenčných hlasov pre kandidátov na straníckych kandidátkach. Návrh neuspel pomerom hlasov 188 ku 187.

Koaliční partneri Meloniovej – Liga aj Forza Italia – pritom avizovali podporu návrhu. Výsledok hlasovania preto naznačuje, že časť poslancov vládnej väčšiny hlasovala proti.

Stredoľavá opozícia obviňuje premiérku zo snahy upraviť volebné pravidlá v prospech svojej koalície pred budúcoročnými voľbami. Po neúspešnom hlasovaní opozícia vyhlásila, že Meloniová už nemá plnú kontrolu nad parlamentnou väčšinou, pričom niektorí opoziční politici ju vyzvali na odstúpenie.

(reuters, lud)