Parlament má na budúci týždeň na programe desiatky bodov, medzi ktorými sú aj dve novely ústavy. Jednu predkladajú národniari okolo Andreja Danka. Chcú, aby sa predĺžilo funkčné obdobie starostom, primátorom, županom a poslancom miestnych, mestských a krajských zastupiteľstiev o jeden rok.
Znamená to, že predstavitelia samospráv zvolení v októbrových voľbách by už boli vo funkcii namiesto štyroch až päť rokov. Národniari argumentujú tým, že štvorročný cyklus v praxi často neumožňuje efektívnu realizáciu strategických projektov miestneho a regionálneho rozvoja.
„Vo viacerých prípadoch sa ukázalo, že práve krátkosť štvorročného volebného obdobia spôsobila zastavenie alebo zásadné prehodnotenie projektov v dôsledku zmien vo vedení obcí a samosprávnych krajov, čím došlo k neefektívnemu vynakladaniu verejných financií a k neplneniu strategických cieľov rozvoja regiónov,“ tvrdia predkladatelia zo SNS.
Strana však zašla ešte ďalej. Na päť rokov by sa malo predĺžiť aj volebné obdobie poslancov parlamentu. Zdôvodnila, že jej návrh smeruje k posilneniu stability politického cyklu a k vytvoreniu dlhšieho časového rámca na riadny výkon mandátu poslancov Národnej rady SR.
Odvoláva sa tiež na úsporu verejných financií vynakladaných na organizáciu volieb a zníženie administratívnej záťaže orgánov verejnej moci spojeného s ich pravidelnou prípravou.
Návrh SNS však nemá podporu v celej koalícii. Hlas má výhradu k tomu, aby sa predlžovalo volebné obdobie budúcim poslancom. Prišiel preto s vlastnou legislatívnou iniciatívou, ktorá hovorí iba o predĺžení volebného obdobia v samosprávach.
Šéf klubu SNS Roman Michelko predpokladá, že v prvom čítaní by mohli prejsť oba návrhy, pretože na ich schválenie stačí jednoduchá väčšina. Až v druhom čítaní sa vyžaduje ústavná väčšina aspoň 90 hlasov.
„My sme s tým prišli prví, trošku nám to ukradol Hlas. Teraz sme predložili komplexnú novelu aj pre samosprávy, aj pre Národnú radu,“ vyjadril sa pre Štandard Michelko. Podľa neho sa uvidí, čo sa podarí vyrokovať do ďalšej schôdze, ktorá sa má začať koncom mája.
Pokiaľ ide o predlžovanie volebného obdobia v samosprávach, predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) rokoval s predstaviteľmi KDH. Vládna koalícia totiž potrebuje aj časť opozície, aby získala potrebných 90 hlasov.
Kresťanskí demokrati však nechcú podporiť zmeny volebných pravidiel a odkazujú koalícii, aby v prvom rade riešila problém zdražovania, a nie zástupné témy.
„KDH vo všeobecnosti podporuje myšlienku predĺženia funkčných období v samospráve zo štyroch na päť rokov. Predpokladom podpory však musí byť celospoločenská zhoda aj širšia zhoda naprieč politickým spektrom. Bez splnenia týchto podmienok návrh, ktorý predložil Hlas, nepodporíme,“ ozrejmilo KDH v stanovisku.
Odporúča najprv vyriešiť ďalšiu decentralizáciu samospráv s rozdelením kompetencií a peňazí od vlády, ako aj prenesenie väčšej časti eurofondov priamo na samosprávy.
Čo sa týka návrhu SNS na predĺženie volebného obdobia parlamentu na päť rokov, KDH ho „v žiadnom prípade“ nepodporí. Tento krok vníma ako mocenský ťah a súčasť plánu koalície udržať sa pri moci na dlhšie obdobie.
Posmešok Hlasu
Vládny Hlas reagoval, že s odborníkmi panuje už dávno zhoda na päťročnom funkčnom období samospráv. Koaličná strana sa spýtala, prečo KDH nedokáže stáť za niečím, čo ešte včera podporovalo.
Raši si na sociálnej sieti aj sám odpovedal, že za podporu predsedu KDH Milana Majerského na post prešovského župana „obetovali všetkých starostov a primátorov vrátane tých svojich“. Raši spoločne so šéfom klubu Hlasu Róbertom Pucim vyhlásili, že od budúceho roka „vás asi budeme volať PDH“, teda progresívno-demokratické hnutie.
Janckulík: Nech si z toho žijú
Šéf klubu KDH Igor Janckulík označil za hlúposť tvrdenia, že sa mal udiať politický obchod medzi KDH a PS výmenou za podporu Majerského na post župana. „Nešlo o žiadny obchod,“ vyjadril sa pre Štandard Janckulík.
K rokovaniam KDH a Hlasu o ústavnom zákone o predĺžení volebného obdobia samospráv podotkol, že sa uskutočnilo jediné rokovanie za účasti viacerých predstaviteľov oboch strán.
„Povedali sme im, že máme stranícke štruktúry a my štyria nemôžeme rozhodnúť. Tiež sme im povedali, že tie samosprávy nebudú lepšie fungovať, keď im o rok predĺžime funkčné obdobie a nič viac neurobíme. Prečo dokážu v Poľsku rýchlejšie stavať a u nás sa všetko naťahuje? To neničia samosprávy, ale niekto hore, pretože im tam vláda nehádže polená pod nohy,“ priblížil Janckulík s tým, že politici Hlasu si vypočuli, za akých podmienok by vedeli ich návrh podporiť, avšak „nikto im nedal bianko šek“.
O irónii Hlasu na adresu KDH, že sa bude asi volať progresívno-demokratické hnutie, Janckulík povedal, že „nech si z toho žijú“. „S nikým nemáme spísanú zmluvu. Ani s koalíciou, ani s opozíciou. Ideme svojou vlastnou cestou. Ak si Hlas myslí, že sa im zlepšia percentá, keď dajú starostom a primátorom rok navyše, tak neviem,“ dodal.
Licencie namiesto odvodov a daní
V programe nadchádzajúcej schôdze parlamentu, ktorá sa začne budúci týždeň, je okrem iného aj 12 návrhov z dielne SNS. Niektoré by znamenali dodatočné nároky na štátny rozpočet v desiatkach miliónov eur.
„Časť návrhov by mala prejsť. Tie, ktoré si vyžiadajú nároky na rozpočet, treba dohodnúť s ministrom Kamenickým,“ povedal Michelko.
Šéf rezortu financií Ladislav Kamenický (Smer) pritom minulý týždeň v TA3 hovoril „o pocite, že sa už začína predvolebná kampaň“. Dodal, že jeho ministerstvo každý návrh prepočíta a následne sa k nim vyjadrí.
Národniari chcú tiež pomôcť živnostníkom a ďalším samostatne zárobkovo činným osobám zavedením dvoch pásiem licencií. Pri ročnom príjme do 5-tisíc eur by zaplatili za licenciu tisíc eur, pri príjme nad 5-tisíc eur, maximálne však do 10-tisíc eur, by licencia stála 2-tisíc eur.
Živnostníci by následne nemuseli platiť daň ani zdravotné a sociálne odvody. Zaplatená licencia by sa však nepremietla do výšky dôchodku. Zákon o daňových licenciách by mal nadobudnúť účinnosť 1. decembra tohto roka. Licencie by bolo možné si prvýkrát uplatniť od 1. januára 2027.
Pohreby a dôchodcovia
Vyšší by mohol byť aj príspevok na pohreb. SNS ho navrhla zvýšiť zo súčasných 200 na 500 eur. Strana svoj zámer zdôvodnila pokračujúcim rastom cien pohrebných služieb a ďalších výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu. SNS argumentuje tým, že podľa orientačných údajov sú náklady na pohreb v rozpätí od tisíc do 3-tisíc eur a príspevok 200 eur nepokrýva ani 30 percent týchto nákladov.
Novelou zákona o sociálnom poistení zasa mieni SNS dôchodcom, ktorí dovŕšili vek 90 rokov, zvýšiť dôchodok na dvojnásobok sumy minimálneho dôchodku. Podľa údajov Sociálnej poisťovne je suma minimálneho dôchodku 412 eur mesačne. Po novom by teda dôchodcovia nad 90 rokov dostávali 824 eur. SNS tvrdí, že podľa konzervatívneho odhadu by minimálny dodatočný výdavok bol 83,1 milióna eur v roku 2027.
Zmeniť by sa mal okrem iného aj zákon o rodine. Národniari presadzujú, aby mohli sobášiť aj prezident, poslanci parlamentu a členovia vlády. „Určite budeme komunikovať, čo sme chceli urobiť. Keby naše návrhy prešli, tak pomôžu. Ten typ konsolidácie je katastrofálny. Posledný rok pred voľbami musí byť aj niečo pozitívne,“ uzavrel Michelko.