K problémom, s ktorými sa Slovensko vyrovnáva už dlhšie – slabšia konkurencieschopnosť, ozdravovanie verejných financií či komplikácie v priemysle –, pribudol ďalší významný faktor. Je ním energetický šok súvisiaci s konfliktom medzi USA a Iránom. Centrálna banka zároveň upozorňuje, že pri nepriaznivom vývoji nemožno vylúčiť ani scenár recesie.
Slovenské hospodárstvo pritom stráca tempo už približne posledných osemnásť mesiacov. Kým v roku 2024 ekonomika vzrástla o 1,9 percenta, minulý rok sa rast spomalil na 0,8 percenta. Aktuálna prognóza Národnej banky Slovenska navyše počíta v roku 2026 len s približne polpercentným rastom.
Podľa regulátora za tým nestojí jediná príčina. Slovenská ekonomika sa dnes nachádza pod tlakom viacerých nepriaznivých okolností, ktoré sa navzájom prelínajú a zosilňujú svoje účinky.
K starým problémom pribudol nový energetický šok
Ešte na začiatku tohto roka sa pozornosť analytikov sústreďovala najmä na obchodné napätie medzi Spojenými štátmi, Európou a Čínou. Vývoj posledných mesiacov však výrazne ovplyvnil konflikt medzi USA a Iránom.
Podľa NBS ide o udalosť, ktorá citeľne zasiahla svetové energetické trhy. Obmedzenia dopravy cez Hormuzský prieliv a poškodenie energetickej infraštruktúry v regióne vytlačili cenu ropy zo zhruba 60 dolárov za barel na približne 100 dolárov. Výrazný rast zaznamenali aj ceny zemného plynu.
Hoci Slovensko nedováža energetické suroviny priamo z oblasti konfliktu, dôsledkom vyšších cien sa nevyhne. Centrálna banka upozorňuje, že drahšie energie sa postupne premietnu do zvýšených nákladov podnikov aj vyšších výdavkov domácností. „Vyššie ceny energií zvýšia infláciu,“ konštatuje.
Správa zároveň pripomína, že Slovensko patrí medzi čistých dovozcov energií. Dodatočné náklady spôsobené vyššími cenami ropy by podľa odhadov mohli dosiahnuť približne 0,7 percenta HDP. Ak by ceny pokračovali v raste, ekonomické dôsledky by boli ešte výraznejšie.
Najcitlivejšie by podľa analýzy NBS reagovali odvetvia ako energetika, doprava, chemický priemysel či výroba plastov. Práve tieto sektory pritom tvoria dôležitú súčasť slovenskej ekonomiky.
Domácnosti aj firmy reagujú opatrnosťou
Zvýšená neistota sa už dnes odráža v správaní domácností aj podnikov.
Ľudia sú pri výdavkoch obozretnejší a väčšie nákupy dôkladnejšie zvažujú. Spotreba domácností, ktorá bola v minulých rokoch jedným z hlavných pilierov ekonomického rastu, postupne stráca silu. Domácnosti reagujú na zdražovanie, neistotu na trhu práce aj na opatrenia súvisiace s konsolidáciou verejných financií.
Podobný prístup volia aj firmy. Mnohé podniky odkladajú investičné rozhodnutia a vyčkávajú na priaznivejší vývoj. Investičnú aktivitu v minulom roku vo významnej miere nahrádzali najmä verejné investície.
NBS zároveň upozorňuje, že ochladzovanie ekonomiky sa začína prejavovať aj na trhu práce. Počet voľných pracovných miest sa za posledný rok a pol znížil o viac než štvrtinu. Nezamestnanosť dosiahla 5,3 percenta a podľa prognóz môže v nasledujúcom období ďalej rásť.
Osobitne náročnej situácii čelí priemysel. Slovenská ekonomika zostáva vo veľkej miere závislá od automobilového sektora, ktorý dnes zápasí s rastúcou konkurenciou z Číny, novými clami na americkom trhu aj nákladnou transformáciou smerom k elektromobilite.
Aj preto sa automobilový priemysel stal jednou z ústredných tém tohtoročnej Správy o finančnej stabilite.
Recesia už nie je len teoretická možnosť
Najväčšiu pozornosť v správe pútajú stresové scenáre, s ktorými analytici banky pracovali.
V jednom z nich modelovali výrazné ochladenie svetovej ekonomiky. Takýto vývoj by mohol viesť k približne sedempercentnému poklesu slovenského HDP, zdvojnásobeniu nezamestnanosti a citeľnému zníženiu príjmov domácností.
Druhý scenár je ešte náročnejší. Počíta s kombináciou recesie, energetického šoku a zvýšenej inflácie. V takom prípade by ekonomika čelila podobne výraznému prepadu, pričom inflácia by sa počas viacerých rokov udržiavala nad hranicou piatich percent.
Práve tento variant považuje regulátor za relevantný v prípade, ak by konflikt na Blízkom východe pretrvával dlhšie obdobie.
Hoci jeho základný scenár stále predpokladá mierny hospodársky rast, otvorene pripúšťa, že slovenská ekonomika sa pohybuje veľmi blízko hranice stagnácie.
Verejné financie zostávajú slabinou
Dodatočným zdrojom neistoty zostáva aj stav verejných financií.
Ani po troch kolách konsolidačných opatrení by sa podľa odhadov deficit verejnej správy nemal dostať pod štyri percentá HDP. Bez výraznejších zmien by sa verejný dlh mohol do konca desaťročia priblížiť k úrovni 70 percent HDP.
NBS upozorňuje, že Slovensko sa už nemôže spoliehať na vysoké tempo ekonomického rastu, ktoré pomáhalo verejným financiám v minulosti. Slabší rast totiž znamená nižšie príjmy do štátneho rozpočtu a zároveň obmedzuje schopnosť ekonomiky prirodzene znižovať zadlženie.
Aj preto centrálna banka považuje pokračovanie konsolidácie za nevyhnutné. Zároveň však zdôrazňuje, že ozdravovanie verejných financií by malo byť nastavené tak, aby podporovalo hospodársky rast a posilňovalo konkurencieschopnosť krajiny.
Správa tak vysiela pomerne jasné posolstvo. Slovenská ekonomika sa síce zatiaľ nenachádza v kríze, no priestor na chyby je podstatne menší než v minulosti. Ďalší vývoj bude závisieť nielen od domácich rozhodnutí, ale aj od faktorov, ktoré Slovensko ovplyvniť nedokáže – od cien energií až po geopolitické udalosti vo svete.