Spojené štáty a Irán v stredu zverejnili text dočasnej dohody, ktorú podpísali prezidenti Donald Trump a Masúd Pezeškiján s cieľom ukončiť vojnu trvajúcu od februára. Dokument predlžuje prímerie o ďalších 60 dní a otvára priestor na rokovania o trvalom urovnaní konfliktu.
Dohoda počíta s okamžitým zastavením bojov vrátane Libanonu, obnovením lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv, zrušením americkej blokády iránskych prístavov, uvoľnením sankcií voči Iránu a odblokovaním iránskych aktív. Súčasťou memoranda je aj vytvorenie investičného fondu vo výške 300 miliárd dolárov určeného na povojnovú obnovu krajiny.
Napriek podpisu dohody Trump upozornil, že Washington je pripravený obnoviť vojenské operácie, ak Teherán nesplní svoje záväzky.
„Ak porušia dohodu, vybombardujeme ich do posledného detailu,“ vyhlásil americký prezident na tlačovej konferencii počas samitu G7 vo Francúzsku. Dodal, že si želá, aby Irán dohodu dodržiaval a Iráncov označil za „inteligentných ľudí“.
Iránske vedenie na nové hrozby nereagovalo a prezentovalo dohodu ako diplomatický úspech. Hlavný iránsky vyjednávač Mohammad Báker Kálíbáf uviedol, že Teherán rokovaniami získal viac, než by dosiahol vojenskou cestou.
Vojna sa začala 28. februára po útoku USA a Izraela na Irán. Konflikt sa rýchlo rozšíril na celý región a podľa dostupných údajov si vyžiadal viac ako sedemtisíc obetí, prevažne v Iráne a Libanone.
Boje zároveň zvýšili ceny energií a prehĺbili obavy z rastu inflácie a možných problémov v zásobovaní potravinami.
Jedným z najdôležitejších bodov dohody je záväzok Iránu nevyrábať jadrové zbrane a podrobiť svoje zásoby obohateného uránu procesu riedenia pod dohľadom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Teherán však odmietol požiadavku Washingtonu na odvoz uránu do zahraničia.
Analytici upozorňujú, že výsledok rokovaní znamená výrazný ústup od pôvodných cieľov americkej administratívy. Iránska vláda zostáva pri moci, krajina si ponecháva zásoby vysoko obohateného uránu, jej balistický raketový program nebol zlikvidovaný a Teherán neukončil podporu spojeneckých ozbrojených skupín vrátane libanonského Hizballáhu.
Trump navyše zmiernil svoju predchádzajúcu rétoriku o iránskych raketách. Kým vo februári sľuboval úplné zničenie iránskeho raketového programu, po podpise dohody vyhlásil, že by bolo „nespravodlivé“, keby Irán nemal balistické rakety, ak ich vlastnia aj iné krajiny.
Dohodu privítali lídri krajín G7, ktorí vyzvali na okamžité prímerie v Libanone. Situácia tam však zostáva napätá. Hoci boje od oznámenia dohody zoslabli, úplne neustali. Izrael, ktorý nebol súčasťou rokovaní a naďalej kontroluje časť južného Libanonu, si vyhradzuje právo pokračovať vo vojenských operáciách.
Napätie medzi Washingtonom a Jeruzalemom sa prejavilo aj vo vyjadreniach Trumpa na adresu izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. „Netanjahu je v podstate dobrý človek, len sa niekedy trochu nechá uniesť,“ povedal Trump novinárom.
Americký prezident naznačil, že Izrael by mal voči Hizballáhu postupovať zdržanlivejšie. „Nemusíte zrovnať so zemou budovu zakaždým, keď do nej vstúpi niekto z Hizballáhu,“ odkázal Netanjahuovi.
Trhy reagovali na správu o dohode poklesom cien ropy, keďže investori očakávajú plné obnovenie dopravy cez Hormuzský prieliv. Neskôr však ceny časť strát vymazali po Trumpových vyhláseniach o možnosti obnovenia bombardovania Iránu.
(reuters, est)