Ešte začiatkom tohto roka sa zdalo, že globálna ekonomika by mohla po období neistoty nabrať silnejšie tempo. Investície do nových technológií rástli, obchodné vzťahy sa postupne upokojovali a trhy práce zostávali prekvapivo odolné.
Najnovší hospodársky výhľad Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) však ukazuje, že časť týchto očakávaní sa môže rýchlo rozplynúť.
Dôvodom je vojna v Iráne, ktorá sa podľa organizácie stala rozhodujúcim faktorom súčasného ekonomického vývoja. To, čo sa ešte pred niekoľkými mesiacmi javilo ako obdobie stabilizácie, dnes opäť sprevádzajú obavy z rastu cien energií a nových narušení medzinárodného obchodu.
„Konflikt na Blízkom východe sa stal dominantnou silou formujúcou globálny ekonomický výhľad. Narušenie lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv spolu s poškodením energetickej infraštruktúry vyvolalo prudký rast cien energií a zvýšilo náklady na hnojivá a ďalšie kľúčové priemyselné vstupy,“ konštatuje inštitúcia.
Prvé dôsledky sú už viditeľné v globálnych dodávateľských reťazcoch. Vyššie ceny energií sa premietajú do nákladov na dopravu, výrobu aj poľnohospodárstvo a postupne zasahujú prakticky všetky odvetvia ekonomiky. Pre podniky to znamená nové nákladové tlaky, ktoré sa môžu neskôr preniesť aj do cien pre spotrebiteľov.
Nejde pritom len o ropu a zemný plyn. Krajiny Perzského zálivu patria medzi významných svetových dodávateľov hnojív, petrochemických produktov, síry či hélia. Práve tieto suroviny sú dôležitou súčasťou modernej priemyselnej výroby vrátane polovodičov a technologických zariadení, na ktorých stojí veľká časť dnešnej ekonomiky.
Rast sa spomalí, recesia zatiaľ nehrozí
Napriek zhoršenému výhľadu sa zatiaľ so scenárom globálnej recesie nepočíta. Základný predpoklad vychádza z toho, že napätie sa nebude ďalej výrazne prehlbovať a ceny energií sa začnú v druhej polovici roka 2026 postupne stabilizovať.
„Za predpokladu, že ceny energií budú od polovice roka 2026 postupne klesať, očakávame spomalenie globálneho ekonomického rastu z 3,4 percenta v roku 2025 na 2,8 percenta v roku 2026, po ktorom bude nasledovať oživenie na 3,1 percenta v roku 2027,“ uvádzajú analytici. Organizácia zároveň predpokladá, že inflácia v krajinách G20 vzrastie z 3,4 percenta na štyri percentá a až následne začne ustupovať.
Aj keď ide o citeľné zhoršenie prognóz, stále nejde o scenár hlbšieho hospodárskeho prepadu. Svetová ekonomika totiž so sebou prináša aj viaceré pozitívne faktory, ktoré jej pomáhajú odolávať nepriaznivému vývoju.
Za zmienku stojí najmä fakt, že ešte začiatkom tohto roka boli vyhliadky výrazne optimistickejšie. Hospodársky rast podporovali investície do technológií, rast medzinárodného obchodu aj postupné odbúravanie obchodných bariér. Práve preto je dnešné zhoršenie nálady také výrazné – prichádza v čase, keď sa zdalo, že svetové hospodárstvo sa po sérii kríz opäť stabilizuje.
Umelá inteligencia ako nový motor hospodárstva
Ak má dnešná globálna ekonomika svoj hlavný zdroj optimizmu, je ním rozvoj umelej inteligencie. OECD jej venuje v správe mimoriadnu pozornosť a považuje ju za jeden z dôvodov, prečo si svetové hospodárstvo napriek geopolitickým otrasom zachováva určitú odolnosť.
Výroba polovodičov a technologický export podporujú rast v Spojených štátoch, Číne, Južnej Kórei aj v Japonsku. Segmenty spojené s umelou inteligenciou sa zároveň zaradili medzi najdynamickejšie rastúce časti svetového hospodárstva.
Investície smerujú nielen do vývoja softvéru, ale aj do dátových centier, výpočtovej infraštruktúry a nových technologických riešení. Práve tieto investície dnes pomáhajú zmierňovať dôsledky slabšieho rastu v iných častiach ekonomiky.
S rozvojom umelej inteligencie sa však spája aj určitý paradox. Odvetvie, ktoré má byť jedným z hlavných motorov budúcej produktivity, je zároveň výrazne závislé od stabilných dodávok energií.
„AI infraštruktúra je vo veľkej miere závislá od energetických systémov a globálnych dodávateľských reťazcov. Energetické šoky alebo nedostatok energií môžu obmedziť investície do umelej inteligencie prostredníctvom vyšších prevádzkových nákladov dátových centier aj komplikácií pri výrobe kľúčového hardvéru,“ upozorňuje správa.
Ak by sa energetická kríza prehlbovala, mohla by zasiahnuť práve sektor, od ktorého si mnohé krajiny sľubujú vyšší rast a väčšiu konkurencieschopnosť v nasledujúcich rokoch.
Európa patrí medzi zraniteľné regióny
Hoci európske krajiny nie sú od dovozu energií z Perzského zálivu závislé v takej miere ako viaceré ázijské ekonomiky, dôsledkom súčasného vývoja sa mu nevyhnú ani ony.
Podľa základného scenára OECD by sa rast eurozóny mal spomaliť z 1,4 percenta v roku 2025 na 0,8 percenta v roku 2026. V roku 2027 by sa následne mohol mierne zrýchliť na 1,2 percenta.
Za pomalším rastom stojí kombinácia viacerých faktorov. Vyššie ceny energií znižujú kúpnu silu domácností aj ziskovosť podnikov, slabší globálny dopyt obmedzuje export a viaceré vlády zároveň pokračujú v ozdravovaní verejných financií.
Na druhej strane, časť negatívnych vplyvov môžu kompenzovať investície do modernizácie ekonomiky a rast obranných výdavkov, ktoré sa v mnohých európskych krajinách stávajú významnou súčasťou verejných investícií.
Čo to znamená pre Slovensko
Hoci OECD Slovensko v tejto časti správy osobitne nerozoberá, možné dôsledky pre domácu ekonomiku nie je ťažké odhadnúť.
Slovensko patrí medzi krajiny, ktorých hospodársky vývoj je úzko prepojený s výkonom eurozóny, predovšetkým nemeckého priemyslu. Ak európske ekonomiky rastú pomalšie, zvyčajne sa to prejaví aj v nižšom dopyte po slovenskom exporte.
Dôležitým faktorom zostávajú aj ceny energií. Tie ovplyvňujú náklady výrobných podnikov, dopravy aj potravinárstva a postupne sa premietajú do celej ekonomiky. Pre krajinu s výrazným zastúpením priemyslu to predstavuje dodatočný tlak na konkurencieschopnosť.
Domáca ekonomika zároveň čelí viacerým vlastným výzvam. Popri potrebe pokračovať v konsolidácii verejných financií bude musieť reagovať aj na rastúce obranné výdavky či nepriaznivý demografický vývoj. Aj preto sú odporúčania OECD aktuálne aj pre Slovensko.
Najväčším rizikom je dlhé trvanie krízy
Najväčšie obavy sa dnes nespájajú s krátkodobým výkyvom cien energií, ale s možnosťou, že problémy budú pretrvávať dlhší čas.
Práve dĺžka trvania krízy bude podľa OECD rozhodovať o tom, či pôjde len o dočasné spomalenie rastu, alebo o výraznejší zásah do svetového hospodárstva.
„Ak by narušenie dodávok pretrvávalo až do roku 2027, globálny rast by sa mohol spomaliť na 2,1 percenta v roku 2026 a na 1,8 percenta v roku 2027. Niektoré ekonomiky by sa mohli dostať do recesie alebo na jej hranicu,“ varuje organizácia.
Záverečné posolstvo správy preto nespočíva len v číslach a prognózach. Pripomína predovšetkým, že odolnosť ekonomík bude v nasledujúcich rokoch závisieť od schopnosti zabezpečiť stabilné dodávky energií, diverzifikovať zdroje a lepšie sa pripraviť na geopolitické otrasy.
Svetová ekonomika síce podľa OECD nestojí na prahu katastrofy, vstupuje však do obdobia, v ktorom bude každé ďalšie narušenie medzinárodného prostredia citeľnejšie než v minulosti.