Od septembra 2027 štát rozšíri povinnú škôlku aj na štvorročné deti, čo má pomôcť najmä deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia. Niektoré školy však upozorňujú na to, že s nárastom detí prichádza problém s nedostatkom učiteľov.
„Nemáme už ani teraz dostatočný počet kvalifikovaných pedagogických zamestnancov,“ vraví pre Štandard Miroslav Zelina, riaditeľ Základnej školy s materskou školou Lomnička a predseda občianskeho združenia Prorómska školská iniciatíva – PRŠI.
Jednu z príčin vidí v tom, že aj v materských školách sa bude od učiteľov a učiteliek vyžadovať vysokoškolské vzdelanie pedagogického smeru prvého stupňa, teda bakalár.
Pripomeňme, že bakalársky titul bude od roku 2029 povinný pre učiteľov v materských školách, ktorí budú učiť deti v predškolskom veku päť rokov. Tých, ktorí budú učiť troj- a štvorročné deti, sa vysoká škola zatiaľ netýka.
Tieto nároky však prinášajú v čase, keď škôlky a školy dlhodobo zápasia s nedostatkom učiteľov, ešte väčšiu neistotu.
„Zastávam názor, že príprava pedagógov pre materské školy na stredných pedagogických školách je postačujúca,“ tvrdí riaditeľ školy a škôlky v Prešovskom kraji, kde je 100-percentné zastúpenie rómskych detí.
Rezort školstva sa však k zvyšovaniu kvalifikačných požiadaviek na učiteľov materských škôl zaviazal v Pláne obnovy a odolnosti SR. Táto zmena je podľa ministerstva známa už od roku 2023, a tak majú učitelia dostatok času pripraviť sa na ňu.
„Slovensko je jednou z mála krajín, v ktorej na povolanie učiteľ v predprimárnom vzdelávaní stačí stredoškolské vzdelanie s maturitou,“ opísal súčasnú situáciu pre Štandard odbor komunikácie a marketingu ministerstva školstva.
Ako redakcii potvrdila aj Michaela Vargová, predsedníčka Rady pre rozvoj materských škôl (RRMŠ), takmer všetky štáty OECD už vyžadujú od učiteľov a učiteliek v materských školách minimálne VŠ vzdelanie prvého stupňa. „Onedlho zostaneme poslední,“ dodáva.
Predsedníčka ozrejmuje, že učiť v škôlke je možné aj na základe dvojročného pomaturitného štúdia, z ktorého študent polovicu času venuje štúdiu vychovávateľstva v školskom klube detí.
Rezort školstva dopĺňa, že cieľom zvýšenia kvalifikačných predpokladov nie je iba priblížiť sa k ostatným krajinám OECD, ale najmä zvýšiť kvalitu predprimárneho vzdelávania.
„Viaceré výskumy poukazujú na pozitívny vzťah medzi výškou dosiahnutého vzdelania a kvalitou učiteľa v predprimárnom vzdelávaní,“ mieni rezort s tým, že tieto zistenia boli potvrdené vo viacerých krajinách a nie sú závislé od regiónu alebo kultúry.
Podľa Vargovej je poslanie predprimárneho vzdelávania jednoznačné. „Ide o prvý, teda vlastne nultý stupeň v systéme vzdelávania detí, a o prácu s veľmi citlivou skupinou detí na prahu vzdelávania,“ vraví.
Učiteľka v materskej škole podľa nej dokáže vďaka správnemu prístupu a dobrému porozumeniu včas identifikovať individuálne odlišnosti. „Odvážim sa povedať, že aj predísť neskorším problémom dieťaťa na ceste školským systémom,“ konštatuje predsedníčka, ktorá je presvedčená, že prechod na kvalifikačnú požiadavku vysokoškolského vzdelania učiteľov a učiteliek v škôlkach je opodstatnený a prirodzený.
Vargová z RRMŠ vysvetľuje, že bez kvalitného vzdelania nie je kvalitná profesijná reflexia a sebareflexia. „Jednoducho povedané, učiteľka musí čo najlepšie rozumieť tomu, čo robí, prečo to robí, musí chápať, na čo sa pozerá, prečo dieťa koná tak, ako koná,“ vraví Vargová.
Podľa nej totiž škôlka nie je len o kreslení, spievaní, recitovaní a besiedkach. To všetko musí dokázať robiť cez čo najprirodzenejšie aktivity a hry s deťmi. Nejde o hodinový systém vyučovania, skúšanie a testovanie, ale o každodenný citlivý a systematický rozvoj konkrétneho dieťaťa s konkrétnym potenciálom.
Zároveň však nepovažuje za správne, že od roku 2029 budú môcť predškolákov učiť len učiteľky s vysokou školou. „Kolegyne s dlhoročnou praxou sa zrazu stanú na túto prácu nekvalifikované,“ konštatuje Vargová.
Navrhuje, aby sa pri zavádzaní nových kvalifikačných požiadaviek zohľadnila dlhoročná pedagogická prax. Zároveň je presvedčená, že je potrebné aplikovať novú požiadavku na vzdelanie pri všetkých učiteľoch – bez ohľadu na vek detí, ktoré vedú.
Koľko učiteľov chýba?
Inštitút vzdelávacej politiky (IVP) ešte v roku 2023 v prognóze do roku 2030 odhadol, že Slovensku bude v najbližších rokoch chýbať každoročne 1 600 až 2 100 učiteľov.
„IVP priebežne monitoruje situáciu v oblasti nedostatku učiteľov. Aktuálne prebieha aktualizácia mikrosimulačného modelu, ktorý okrem iného predikuje dopyt po učiteľoch,“ ozrejmil pre Štandard rezort školstva. Na jeho základe bude potom ministerstvo vedieť poskytnúť novšie a presnejšie odhady.
Na potrebný počet učiteľov v materských školách bude v najbližších rokoch výrazne pôsobiť viacero protichodných faktorov. „Na jednej strane výrazne klesajúca demografia detí v predškolskom veku spôsobí významný pokles potrebných učiteľov,“ spresňuje rezort.
Zároveň však potvrdzuje, že postupné zavádzanie povinného predprimárneho vzdelávania od štyroch a následne od troch rokov bude v budúcnosti potrebný počet učiteľov do istej miery zase navyšovať.
Keď sa pozrieme bližšie na súčasné počty učiteľov v škôlkach, na základe údajov Centra vedecko-technických informácií (CVTI) zistíme, že pred desiatimi rokmi bolo v štátnych materských škôlkach 14 490 učiteľov a riaditeľov. Za september 2025 išlo o číslo 16 138.
Podľa štatistík teda počet učiteľov narástol o takmer 1 700. Ako však upozorňujú viacerí odborníci, nárast o približne 11,4 percenta nestačí.
Stanislava Luptáková, špecialistka externej komunikácie z CVTI, poskytla Štandardu aj ďalšie štatistiky. Tie ukazujú, že po roku 2000 v tabuľkách pribúdajú deti s vývinovou poruchou učenia a správania, s ADHD či s poruchami autistického spektra.
Na základe stúpajúceho počtu detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa v štatistikách začína objavovať funkcia pedagogický asistent učiteľa. Markantný vzostup tejto profesie prišiel práve po prelome milénií. Vtedy bolo na Slovensku v štátnych materských školách k dispozícii v priemere do 450 týchto asistentov. V súčasnosti sa toto číslo vyšplhalo na 1 326.
Školy a riaditelia však evidujú nedostatok aj v tejto profesii. Navyše rezort školstva zavádza od septembra 2026 nový model prideľovania pedagogických asistentov škôlkam a školám, a to na základe vopred stanoveného vzorca paušálneho prideľovania úväzkov, ktorý prináša pre asistentov zmeny aj v podobe čiastočných úväzkov.
Nový model vychádza z počtu tried, žiakov a ďalších ukazovateľov školy, nie z individuálnych potrieb konkrétnych detí.
Nedostatok pedagogických asistentov
Zelina, riaditeľ Základnej školy s materskou školou v Lomničke, vidí pri asistentoch problém v prideľovaní úväzkov, ktoré môžu byť napríklad 0,25 alebo 0,75 pre jedného. Podľa neho sa ťažko hľadajú asistenti len na pár hodín, čo je veľký problém.
„Podobná situácia je aj pri prideľovaní úväzkov v rámci školského podporného tímu u odborných zamestnancov,“ vraví Zelina.
Spresnil, že v ich podmienkach každoročne narastá počet detí so zdravotným znevýhodnením, zo sociálne znevýhodneného prostredia či s poruchami učenia.
„Ich integrácia v bežných triedach za daného stavu (napríklad nedostatok pedagogických asistentov, odborných zamestnancov) a podmienok (zvyšujúci sa počet žiakov v triedach na 1. a 2. stupni ZŠ) bude viesť k už teraz enormnej záťaži učiteľov a k ohrozeniu ich fyzického a duševného zdravia.
Riaditeľ v Lomničke hovorí aj o zaraďovaní žiakov špeciálnych tried (mentálne postihnutie) do hlavného vzdelávacieho prúdu, teda do bežných tried v základných školách.
„Diagnostické centrá nám pri diagnostike takýchto žiakov do záverečných správ dávajú v rámci podporných opatrení pedagogického asistenta pre žiaka, čo je pri súčasných počtoch pridelených asistentov nereálne,“ konštatuje riaditeľ.
Na negatívny vplyv nového systému prideľovania pedagogických asistentov upozorňuje Štandard aj vedenie základnej školy v Rajeckých Tepliciach. Tvrdí, že z dôvodu malých úväzkov si musí asistent hľadať ďalšie pracovné uplatnenie na iných školách, aby si dokázal vytvoriť plný pracovný úväzok, čo môže negatívne ovplyvniť kontinuitu a kvalitu poskytovanej podpory žiakom.
„Údaje a prísľuby prezentované pri nastavovaní nového systému sa výrazne líšia od reálnej situácie na školách,“ tvrdí vedenie školy s tým, že počet žiakov, ktorí potrebujú podporu pedagogického asistenta, každoročne rastie, no počet pridelených asistentov sa znižuje.
Ani u nich počet úväzkov, ktorý im podľa nového modelu rezort školstva pridelil, nezodpovedá skutočným potrebám ich žiakov.
„Takéto nastavenie nepovedie k zlepšeniu podpory vzdelávania, ale, naopak, môže negatívne ovplyvniť kvalitu poskytovanej pomoci žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,“ dodáva vedenie ZŠ v Rajeckých Tepliciach.
Z pohľadu školskej praxe majú dojem, že celý systém bol pripravený nedostatočne odborne a bol zavádzaný vo veľmi krátkom čase bez dostatočnej diskusie so školami. Výsledkom sú neistota pri plánovaní personálnych kapacít a obavy, že potreby žiakov nebudú zabezpečené v potrebnom rozsahu.
Ako pre Štandard uviedlo ministerstvo školstva, nastupujúci model umožňuje prideľovať úväzky pedagogických asistentov aj v rozsahu štvrtinových úväzkov preto, aby školy mohli flexibilnejšie reagovať na individuálne potreby detí a žiakov a zároveň získať finančné prostriedky na podporu.
„Uvedomujeme si však, že pri nižších úväzkoch môže byť pre školy náročnejšie obsadiť pracovné miesto. Školy však majú možnosť časť úväzku nad rámec príspevku z podporných opatrení dofinancovať z ďalších zdrojov, ktoré dostávajú prostredníctvom navýšeného normatívu na vzdelávanie detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,“ dodáva odbor komunikácie a marketingu.
Dlhodobým cieľom ministerstva je postupne vytvárať podmienky na zvyšovanie rozsahu úväzkov pedagogických asistentov tak, aby bola podpora pre žiakov stabilnejšia a zároveň sa minimalizovala potreba rozdeľovania kapacít asistentov.
Podľa predsedníčky RRMŠ Vargovej je potrebné paušálne zaviesť v každej triede pomocné profesie, ako napríklad pomocný vychovávateľ či pedagogický asistent. „Práca v materskej škole, kde je na jednu učiteľku 20 a viac detí, je totiž nesmierne náročná a zodpovedná,“ konštatuje Vargová s tým, že za plat bez vysokej školy ju bude prirodzene robiť čoraz menej ľudí.
„S vyšším vzdelaním prichádza vyššie platové ohodnotenie, a teda aj vyššia atraktivita,“ dodáva predsedníčka.
Školstvo hľadá zamestnancov
Portál Edujobs pravidelne zverejňuje inzeráty s ponukami práce v školstve. Kým začiatkom školského roka 2025/2026 na ňom bolo zverejnených 1 250 pracovných ponúk, momentálne je ich aktívnych takmer 1 200.
„Tento rok bolo na portáli Edujobs zverejnených zatiaľ 233 pracovných ponúk na učiteľa/učiteľku v materskej škole, aktuálne ich je zverejnených 111,“ spresňuje pre Štandard Ľubica Melcerová, PR manažérka spoločnosti Alma Career Slovakia, pod ktorú spadá portál so školskými pracovnými ponukami.
Ako Melcerová vyčísluje, viac ako polovica z aktuálnych ponúk na učiteľov v MŠ je z Bratislavského kraja, desatina je z Banskobystrického kraja, deväť percent z Trnavského.
Čo sa týka pozície pedagogický asistent, podľa PR manažérky ich od januára do mája školy zverejnili spolu 98, čo je medziročný nárast o 16 ponúk.
Na stránke je aktuálne takmer 60 inzerátov s rôznymi rozsahmi úväzkov. Pri 100-percentnom úväzku sa uvádza plat 1 117 eur v závislosti od kvalifikačných predpokladov, odbornej praxe a ďalších príplatkov. Päťdesiatpercentný úväzok predstavuje plat zhruba 605 eur.
„Dopyt po pracovníkoch a pracovníčkach v školstve býva s blížiacim sa školským rokom pomerne veľký,“ konštatuje Melcerová. Hoci sa najviac inzerátov na učiteľov na základné a stredné školy zverejňuje koncom jari – v máji a júni –, dopyt zvykne rásť aj v auguste.
„Rovnaký vývoj očakávame aj tento rok. V prípade materských škôl bol vlani najväčší prílev ponúk v júni, júli a auguste,“ dodáva.